Pôvod širokých krídiel spektrálnej čiary H-alfa v symbiotických dvojhviezdach.
Autori:
A. Skopal
Obrázok s popisom:
Pre viac informácií, kliknite prosím na obrázok
Popis obrázku:
Ľavý panel ukazuje schému štruktúry horúceho hviezdneho objektu behom aktívnej fázy symbiotickej dvojhviezdy. V rovníkovej rovine akrétora sa nachádza opticky hrubý rozšírený disk, zatiaľčo od určitej hviezdnej šírky ku pólu, pozorujeme veľmi rýchly ionizovaný hviezdny vietor. Priamou indikáciou takéhoto bipolárneho vetra sú široké krídla profilu čiary H-alfa. Pravý panel porovnáva široké krídlo pozorované behom aktívnej fázy Z And s modelovým profilom, ktorý vzniká v bipolárnom hviezdnom vetri.
Popis:
Jedným z problémov astrofyziky interagujúcich dvojhviezd je pôvod extrémne širokých emisných krídiel vodíkovej čiary H-alfa v ich spektrách. Boli vypracované modely uvažujúce rotujúci disk, rozptyl na voľných elektrónoch, žiarivý útlm. Najnovšie bola vypracovaná teória Ramanovho rozptylu fotónov Ly-beta na neutrálnom vodíku. Avšak niektoré observačné charakteristiky neboli v súlade s touto teóriou. Cieľom mojej štúdie bolo navrhnúť konkurenčnú alternatívu, ktorá by vysvetľovala výrazné rozšírenie čiary Hα počas vzplanutí a bola tak v súlade so štruktúrou aktívneho objektu. Použil som modelovanie veľmi širokých krídiel H-alfa čiary produkovaných ionizovaným vodíkom. Široké krídla H-alfa čiary môžu byť formované vo vysoko rýchlostnom hviezdnom vetre od horúcej hviezdy. Týmto spôsobom aktívna hviezda stráca časť svojej hmoty do okolitého priestoru tempom približne 1E–6 hmotností Slnka za rok. Produkované vyžarovanie čiarou H-alfa je v súlade s rádiovými pozorovaniami. Navrhnutý model má implikácie pre výskum straty hmoty astrofyzikálnych objektov ako napr. AGB hviezd, planetárnych hmlovín alebo aktívnych jadier galaxií. Vo výskume symbiotických hviezd je dôležitou zložkou štruktúry aktívnych objektov.