Názov: |
BU Canis Minoris - najtesnejšia známa dvojnásobne zákrytová štvorhviezda s koplanárnymi dráhami
|
Autori: |
T. Pribulla, T. Borkovits, R. Jayaraman, S. Rappaport, T. Mitnyan, P. Zasche, R. Komžík, A. Pál, R. Uhlař, M. Mašek, Z. Henzl, I.B. Bíró, I. Csányi, R. Stuik, M.H. Kristiansen, H.M. Schwengeler, R. Gagliano, T.L. Jacobs, M. Omohundro, V. Kostov, B.P. Powell, I.A. Terentev, A. Vanderburg, D. LaCourse, J.E. Rodriguez, G. Bakos, Z. Csubry, J. Hartman
|
Obrázok s popisom: |
Pre viac informácií, kliknite prosím na obrázok
|
Popis obrázku:
| Odchýlky od priemernej obežnej doby pre primárnu (červená) a sekundárnu zložku (modrá) dvojhviezd A (vľavo) a B (vpravo). Väčšie symboly zodpovedajú pozorovaniam a súvislé krivky fotodynamickému modelu získanému numerickou integráciou. Dolné dva panely ukazujú časové obdobia troch sektorov pozorovaní z družice TESS a jeden interval pozemských pozorovaní. |
|
Popis: |
Zistili sme, že BU CMi je najtesnejšou známou štvorhviezdou s extrémne krátkou vonkajšou obežnou dobou len 121 dní. Predchádzajúcim rekordérom bola sústava TIC 219006972 (Kostov a kol.), s obežnou dobou 168 dní. Štvorhviezdna povaha BU CMi bola prvýkrát zistená Volkovom, Kravtsovou a Chocholom, ktorí však nesprávne určili dĺžku vonkajšej obežnej doby na 6.6 roka. BU CMi sa skladá z dvoch zákrytových dvojhviezd s obežnými dobami okolo 3 dní a nezanedbateľnými výstrednosťami dráhy okolo 0,22. Všetky 4 hviezdy v sústave majú hmotnosti zložiek okolo 2,4 M⊙ vrámci ~0,1 M⊙. Obe dvojhviezdy vykazujú dynamicky vyvolaný apsidálny pohyb s pomerne krátkym cyklom okolo 30 rokov vďaka krátkej vonkajšej obežnej dobe. Krátka obežná doba vonkajšej dráhy, 121 dní, bola zistená na základe dynamických porúch, ktoré sú viditeľné v zmenách obežných dôb každej zo zákrytových dvojhviezd ale takisto z modelovania profilov spektrálnych čiar sústavy. Zistili sme, že všetky tri dráhy sú koplanárne vrámci 1 stupňa ale celkový sklon dráhy sústavy je blízky 83,5°. Elementy dráh ale aj parametre jednotlivých zložiek sú odvodené z celkového fotodynamického modelu. Zistili sme aj neočakávané dynamické poruchy na časovej škále niekoľkých rokov. Tieto poruchy boli chybne interpretované Volkovom a kol., ktorí určili obežnú dobu vonkajšej dráhy na 6,6 roka a nie 121 dní ako sme zistili v tejto práci. |
Referencia: |
Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 524, 4220-4238 (2023) |