Nové vzplanutie symbiotickej novy AG Pegasi po 165 rokoch
Autori:
A. Skopal, S. Shugarov, M. Sekeráš, M. Wolf, T.N. Tarasova, F. Teyssier, M. Fujii, J. Guarro, O. Garde, K. Graham, T. Lester, V. Bouttard, T. Lemoult, U. Sollecchia, J. Montier, D. Boyd
Obrázok s popisom:
Pre viac informácií, kliknite prosím na obrázok
Popis obrázku:
Obrázok. Ľavé panely znázorňujú výrazné zvýšenie hmlovinného žiarenia (zelená čiara) počas vzplanutia v r. 2015 (spodný panel) vzhľadom na pokojnú fázu (horný panel). Jeho množstvo odpovedá svietivosti nukleárne horiaceho BT okolo Eddingtonovej limity. Pravé panely ukazujú výrazné rozšírenie spektrálnych čiar pozorovaných behom vzplanutia (červená čiara) vzhľadom na pokojnú fázu (modrá čiara), čo indikuje silný hviezdny vietor od BT.
Popis:
AG Peg je známa ako najpomalšia nova, ktorá vzplanula okolo r. 1850. Po 165 rokoch, v júni 2015 explodovala znova, avšak s charakteristikami krátkodobého, tzv. Z And-typu vzplanutia. Nové vzplanutie sme skúmali pomocou archívnych spektier z `Hubble Space Telescopu' a historických fotometrických meraní pred výbuchom v r. 2015, ako aj pomocou nových pozorovaní v optickom obore spektra získaných behom vzplanutia s vysokou kadenciou. Modelovaním rozdelenia energie v spektre sme zistili dramatické zvýšenie hmlovinného žiarenia počas vzplanutia, indikujúceho prítomnosť veľmi silného zdroja ionizujúcich fotónov, ktorý žiari pri teplote ~200000 K a generuje svietivosť okolo 20000 Sĺnk. Takéto hodnoty ukazujú na to, že vzplanutie bolo spôsobené náhlou akréciou hmoty na bieleho trpaslíka (BT) tempom asi 3 x 10-7 hmotnosti Slnka za rok, ktoré presahuje hranicu pre stabilné termonukleárne horenie vodíka na jeho povrchu. Takýto nukleárne horiaci BT vyfukuje silný hviezdny vietor a generuje svietivosť okolo tzv. Eddingtonovej limity, pri ktorej svietivá energia vyvažuje gravitačnú silu BT. Tento prípad sme potvrdili určením tempa straty hmoty vetrom 1-5 x 10-6 hmotnosti Slnka za rok. Naše vysvetlenie podstaty nového vzplanutia typu Z And v AG Peg je v dobrom súhlase s teoretickými modelmi vypracovanými v 70 a 80 rokoch minulého storočia.
Referencia:
Astronomy & Astrophysics 604, article no. A48, p. 1-19 (2017)