Facebook
Instagram

Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied verejná výskumná inštitúcia

  • HOME > 
  • Novinky > 
  • Objav najkompaktnejšieho známe...

Objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1

Posted date:


Dráhy zložiek kompaktného štvorhviezdneho systému TIC 120362137. Vľavo sú obežné dráhy troch vnútorných hviezd Aa, Ab a B vpravo zložka C. Pre porovnanie vzdialeností sú zakreslené dráhy Merkúra a Marsu. Vzdialenosti na obrázkoch sú v polomeroch Slnka.

 

Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici T. Pribulla a Z. Garai v rámci medzinárodného autorského kolektívu publikovali v prestížnom časopise Nature Communications objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1. V tomto systéme,  ktorý zaberá podobnú plochu ako obežná dráha Jupitera okolo Slnka, obieha jedna hviezda okolo trojhviezdneho systému. Objav ponúka vzácnu príležitosť preskúmať dynamiku a vývoj takýchto pevne prepojených systémov. Doteraz bolo identifikovaných len veľmi málo štvorhviezdnych systémov typu 3+1 kvôli problémom pri pozorovaní a modelovaní zložitých pohybov viac ako troch hviezd. Vedci analyzovali pozorovania zo satelitu TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite) spolu s pozorovaniami z niekoľkých pozemných observatórií. Systém s názvom TIC 120362137, sa skladá z 3 vnútorných hviezd uzavretých v oblasti porovnateľnej s obežnou dráhou Merkúra okolo Slnka. Vonkajšia hviezda obieha okolo nich vo vzdialenosti o niečo menšej ako je vzdialenosť Jupitera, pričom táto hviezda je podobná Slnku. Na základe modelovania budúceho vývoja autori predpokladajú, že systém ukončí svoju existenciu ako dvojica bielych trpaslíkov (biely trpaslík je typ hviezdy v záverečnom štádiu vývoja, ktorá stratila svoje vonkajšie vrstvy, má celú hmotnosť natlačenú do malého objemu a  postupne zhasína miliardy rokov) približne za 9,39 miliardy rokov, čo bude výsledkom zlúčenia štyroch pôvodných hviezd.

 

Viac detailov na  https://doi.org/10.1038/s41467-026-69223-4

 

Text J. Svoreň, obrázok prevzatý z Nature Communications