Historická svetelná krivka získaná z harvardských fotografických platní. Šípka ukazuje na úkaz, ku ktorému došlo v roku 1949 a ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou zákrytom.
Vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici Ján Budaj so spolupracovníkmi zo zahraničia študovali hviezdy typu R Coronae Borealis. Tieto hviezdy majú nedostatok vodíka a nadbytok uhlíka a vznikli pravdepodobne splynutím dvoch bielych trpaslíkov. Preto sa neočakáva, že by boli členmi tesných dvojhviezdnych systémov, čo je v súlade s doterajšími pozorovaniami. Vedci u týchto hviezd cielene vyhľadávali zákryty, ktoré by mohli byť spôsobené prítomnosťou sprievodcu. Použili na to platne z Harvardského fotografického archívu, výsledky prehliadok z družice Gaia, Celooblohovej pozemnej siete robotických ďalekohľadov ASAS-SN a Širokouhlej pozemnej optickej prehliadky oblohy ZTF. U podozrivých objektov následne uskutočnili spektroskopické pozorovania. Výsledkom bol objav jednej hviezdy typu R Coronae Borealis, ktorá vykazuje dve epizódy poklesu jasnosti trvajúce 3,5 roka. Vedci predpokladajú, že by mohlo ísť o zákryty oddelené obežnou dobou 66 rokov a že hviezda je kandidátom na zákrytovú dvojhviezdu. Ďalší zákryt sa predpokladá v roku 2080. Ak sa to potvrdí, pôjde o prvú hviezdu tohto typu v dvojhviezdnom systéme, aj o zákryt s najdlhším trvaním. Simulácie svetelných kriviek podporujú myšlienku, že zákryty by mohol spôsobovať prachový disk okolo sprievodcu.
Viac detailov na
https://doi.org/10.1051/0004-6361/202557525
Text J. Svoreň, obrázok J. Budaj a kol.
SAV