"Aha aha..!! Z neba pad� hviezda...! Jeeej...."
Ale pozn�te to - k�m sa obzriete, je u� pre�....

Hviezdy na��astie na Zem zatia� nepadaj� (a sn�� ani apokalypticky e�te dlho nebud�), a preto je na mieste zmienka o pravej podstate t�ch ohniv�ch lietav�c. Slovo meteor poch�dza z gr��tiny (meteoros) a vo v�eobecnosti znamen� �kaz v ovzdu�� alebo tie� vzn�aj�ci sa vo vzduchu. Tu m� takisto p�vod pomenovanie vedy o po�as� - meteorol�gia, ktor� ale s meteormi ako tak�mi nem� ni� spolo�n�. (Okrem pracovne prirodzen�ho z�ujmu astron�mov o to, �i v noci bude, alebo nebude pr�a� :)..). Ak mal� teliesko Slne�nej s�stavy - meteoroid vstupuje do vy���ch vrstiev atmosf�ry r�chlos�ou r�dovo desiatky km/s (maxim�lne 72), v�aka vysokej kinetickej energii sa tren�m o vzduch jeho povrch silne zahrieva, tav� a vyparuje - za��na �iari�. Teleso nar�a na molekuly a at�my atmosf�ry a t�m ich ionizuje a excituje; tie� s� strh�van� roztaven� prvky z jeho povrchu (abl�cia), ktor� rovnako podliehaj� excit�cii a ioniz�cii. Vo v��kach 120-80 km nad povrchom Zeme, kde je u� po�et n�razov dostato�ne ve�k�, ne�iari teda samotn� teleso, ale �iari oblas� atmosf�ry s pr�mesami p�r telesa, ktor� ho obklopuj�. Centimetrov� teliesko takto m��e na kr�tky okamih svojim jasom pre�iari� aj v�etky hviezdy na oblohe. Meteory prestavaj� �iari� vo v��kach okolo 70 km. Meteoroidy, ktor� sa pri p�de celkom nevyparia, ale dopadn� a� na zemsk� povrch, naz�vame meteority. Meteorit s ve�kou hmotnos�ou (nieko�ko ton) zanech� na povrchu Zeme impaktn� kr�ter (tak�m je napr�klad meteorick� kr�ter v Arizone, �irok� 1,2 km). Be�n� meteory s priemernou jasnos�ou vznikaj� preletom teliesok s miligramov�mi hmotnos�ami, a teda s� z h�adiska dopadu na Zem �plne bezpe�n�. O meteorickom roji hovor�me vtedy, ak sa Zem na svojej dr�he okolo Slnka stret�va s pr�dom �ast�c, ktor� maj� rovnak� p�vod a ve�mi podobn� dr�hy. Vtedy sa v�aka perspekt�ve zd�, �e meteory vylietavaj� z jedn�ho bodu na oblohe, ktor� naz�vame radiant.

Tak. �ah�ej odbornej te�rie sn�� sta��. �o n�s to teda �ak�? Meteorick� roj Orion�d - s radiantom v severnej �asti s�hvezdia Orion, z �oho poch�dza aj jeho n�zov. Zem sa v obdob� zhruba od za�iatku okt�bra do polovice novembra stret�va (okrem in�ch) s pr�dom �ast�c, ktor� maj� svoj p�vod v Halleyovej kom�te. Uvo�nili sa pri jej d�vnych i ned�vnych pribl��eniach sa k Slnku. V s��asnosti je �innos� roja �tandardn� a nie je o�ak�van� �iadne mimoriadne zv��enie aktivity. Pri priaznivom po�as� a tmavej oblohe mimo svetiel civiliz�cie m��eme vidie� v �ase najv��ej aktivity roja okolo 20 meteorov za hodinu. Okamih maxima nastane pod�a v�po�tov 21. okt�bra okolo 18. hodiny letn�ho stredoeur�pskeho �asu, teda e�te pred �pln�m zotmen�m. Radiant Orion�d u n�s vych�dza okolo 22:30 hodiny a najvy��ie nad obzorom je okolo 5. hodiny r�no. Vhodn� �as pre pozorovanie roja preto nastane a� okolo polnoci, kedy bude radiant u� dostato�ne vysoko nad obzorom. Rojov� meteory s vy��ou pravdepodobnos�ou uvid�me, ak budeme sledova� oblohu v smere zhruba 20 - 30� od radiantu. Ur�ite stoj� za to, vybra� sa ve�er von. Niekam pre�, za mesto, na l�ky - tentokr�t na Starolesnianske l�ky, zmeni� lampy za najkraj�ie svetielka noci - za hviezdy. A a� bude "jedna z nich pada�", treb�rs si aj nie�o �elajte!!

Dr�ha roja Orion�d, Zeme, Marsu, Jupitera a Saturna v Slne�nej s�stave.