Výsledky vedeckej práce Astronomického ústavu SAV v roku 2003:

                  

Bol vypracovaný kvantitatívny model rozdelenia energie v spektrách symbiotických hviezd. Aplikácia modelu na ultrafialové spektrá prototypickej symbiotickej hviezdy Z Andromedae potvrdila efekt zákrytu nezávisle objavený fotometrickými pozorovaniami zo Skalnatého plesa a Starej Lesnej. Testovanie horúceho žiarenia aktívnej sústavy AR Pavonis naším modelom ukázalo na prítomnosť akrečného disku v sústave obklopeného rozsiahlou veľmi horúcou korónou. Rekonštrukcia ultrafialového až infračerveného spojitého spektra identifikovala základný zdroj energie ako akrečný proces na nedegenerovanú hviezdu. Táto metóda predstavuje efektívny nástroj, ktorý nám umožňuje lepšie porozumieť podstate vzplanutí symbiotických hviezd. (VEGA 1157, Skopal, práce č. 12, 35 a 36)

 

Navrhli sme hypotézu, že ak skutočne existuje slapami induková meridionálna cirkulácia v dvojhviezdach, táto by mala ovplyvniť pozorované chemické zloženie Am zložky v dvojhviezde. Na overenie tejto hypotézy sme začali systematickú analýzu abundancií chemických prvkov súboru Am dvojhviezd. Boli určené hviezdne a atmosférické parametre jako aj chemické zloženie hviezd HD 33254, HD 178449 a HD 198391. U HD 178449 sme objavili novú, zatiaľ neznámu zložku hviezdneho systému. (VEGA 3014, Budaj, práca č. 15)

 

Pozorovanie 10-tich slnečných zatmení (1973-1999) odhalilo vzťahy medzi štruktúrami bielej koróny a intenzitou a topológiou magnetického poľa. Nájdený vzťah svedčí o riadiacej úlohe poľa v evolúcii všetkých koronálnych útvarov. Štruktúry bielej koróny pozorované v minulosti, dovoľujú skúmať fyzikálne vlastnosti a cyklické zmeny magnetického poľa Slnka v období, pred zavedením takýchto meraní na Slnku. (VEGA 1022, Sýkora, práca č. 39)

 

Časovo-priestorové rozdelenie a vzájomná korelácia severo/južnej (N/S) asymetrie rôznych indexov slnečnej aktivity ukázala, že  zmeny N/S asymetrie sú súhlasné pre všetky uvažované indexy aktivity. Boli nájdené kvázi-dvojročné variácie indexu N/S asymetrie, pričom sa jasne ukázalo, že N/S asymetria predstavuje špecificky nezávislý veľmi sľubný prostriedok na štúdium premennosti aktivity Slnka. (VEGA 1022, 7229, Rybák, Sýkora, práce č. 66 a 95)

 

Na základe simultánnych pozorovaní zelenej koróny z Lomnického štítu a Norikury bola dokázaná reálnosť periodických oscilácií jej intenzít. Potvrdili sa 47 s a našli sa 10 min oscilácie doteraz pozorované len v ultrafialovej koróne z družíc. Prvý raz boli v intenzitách zelenej koróny pozorované kvaziperiodické štruktúry pohybujúce sa tangenciálnou rýchlosťou do 400 km/s. (VEGA 1164/20, Minarovjech, Rušin, Rybanský, práca č. 27)

 

Bol doplnený homogénny rad intenzít zelenej koróny za roky 1997-2002 a vypočítaný koronálny index slnečnej aktivity. Intenzita zelenej koróny bola v cykle 23 v porovnaní s cyklom 22 asi  jednu tretinu nižšia, čo úzko súvisí s veľkosťou magnetických polí na Slnku. Maximálne intenzity pozorované v roku 2001 sú v koincidencii s rádiovým žiarením 2800 MHz a nie s relatívnym číslom.(VEGA 1164/20, Rybanský, Minarovjech, Rušin,  práca č. 33)

 

Na základe  veľkoškálových pohybov intenzít zelenej koróny za posledných 50 rokov, ktoré sa pohybujú jednak k pólom, jednak od pólov smerom k rovníku sa dá veľmi presne stanoviť minimum a maximum cyklu slnečnej aktivity, čo bolo urobené až do roku 2050. (VEGA 1164/20, Rušin, Minarovjech, Rybanský, práca č. 87)

 

Bola určená úvislosť medzi časovo-šírkovým rozložením lokálnych maxím intenzít zelenej emisnej koróny získaných z pozemských pozorovaní a rotačnými rezíduami koróny v UV oblasti spektra pozorovanými prístrojom EIT na vesmírnej sonde SOHO. (VEGA 1164/20, Minarovjech, Rybanský, Rušin, práca č. 79)

 

Analýzou semiempirického modelu časového vývoja slnečnej granule, sme ukázali, že rozsah atmosféry pre ktorú je možné určiť Doplerovské rýchlosti (tzv. line-of-sight velocity) sa mení s časom v dôsledku vývoja granuly a pokrýva dve oddelené časti v dolnej a hornej fotosfére.

(VEGA 3015 , Koza,  Kučera, práca č. 22)

 

Štatistická a modelová analýza vysoko-disperzných spektier slnečnej aktívnej fotosféry a chromosféry ukázala, že aktivita sa prejavuje paralelne v oboch vrstvách, pričom v centre spektrálnej čiary CaII K bol 6-násobný nárast intenzity pre aktívnu oblasť v porovnaní s pokojnou. Energia sa šíri priamočiaro do fotosféry, hmota sa presúva po zakrivených dráhach sledujúc magnetické pole. (VEGA 3015, Brčeková, Kučera, Rybák, práce č. 1324)

 

Po prvý krát bola nami observačne dokumentovaná rázová vlna sprevádzaná šokom na rozhraní slnečnej granule a intergranulárneho priestoru. (VEGA 3015, Kučera, Rybák, práca č. 53)

 

Výskum časovej variability erupčného indexu slnečnej ativity počas skoro 4 cyklov slnečnej aktivity (1966-2001) ukázal výraznú premenlivosť amplitúd jednotlivých strednedlhých periód ako na severnej tak i na južnej pologuli Slnka. Použitie vlnkovej transformácie umožnilo zistiť, ktoré periodicity sú len harmonickými násobkami reálnych periód. (VEGA 3015, Rybák, práca č. 31)

 

Na základe všetkých dostupných publikácií bol zostavený katalóg 361 kontaktných sústav s novými efemeridami, maximálnymi a minimálnymi jasnosťami a súradnicami. V prípade dostupnosti boli uvedené aj fotometrické a spektroskopické elementy, paralaxy, veľkosť O'Connellovho efektu. Boli diskutované vybrané štatistické vzťahy medzi parametrami a zmeny periódy jednotlivých sústav. (VEGA 1157, Pribulla, Tremko, práca č. 32)

 

Prezentovali sme prvé pozemské BV pozorovania premennej hviezdy HH UMa, získané v rámci testov 50 cm ďalekohľadu v Starej Lesnej.Typ premennosti v katalógu Hipparcos nebol určený. Nové vysokopresné CCD pozorovania ukázali, že sa jedná o kontaktnú dvojhviezdu. V práci bola publikovaná efemerida sústavy. (VEGA 1157, Pribulla, Chochol, Vaňko, práca č. 58)

 

Boli prezentované prvé fotoelektrické krivky (vo Walravenových VBLUW filtroch) južných zákrytových sústav spektrálneho typu B: GW Car, V685 Cen, V742 Cen a V764 Sco získané v rokoch 1969-1978 v Južnej Afrike. Analýza svetelných kriviek viedla k určeniu fotometrických elementov sústav a ich klasifikácii. Kým sústava GW Car je takmer polodotyková, zvyšné tri sú oddelené. (VEGA 1157, Chochol, Pribulla, práca č. 16)

 

Fotometrické pozorovania prototypickej symbiotickej hviezdy Z And urobené na observatóriách na Skalnatom plese a v Starej Lesnej viedli k objavu zákrytového efektu v sústave. Vysoký sklon obežnej dráhy bol nezávisle potvrdený kvantitatívnym modelom  rozdelenia energie v spektrách symbiotických hviezd. (VEGA 1157, Skopal, práca č. 35)

 

Testovanie žiarenia aktívnej sústavy AR Pavonis ukázalo na prítomnosť akrečného disku v sústave obklopeného rozsiahlou veľmi horúcou korónou. Rekonštrukcia ultrafialového až infračerveného spojitého spektra identifikovala základný zdroj energie ako akrečný proces pri veľmi vysokom tempe akrécie hmoty na nedegenerovanú hviezdu. Takáto konfigurácia rieši problém závislosti profilu zákrytov na vlnovej dĺžke. (VEGA 1157, Skopal, práca č. 36)

 

Vo vyžiadanom prehľade o výskume symbiotických hviezd je diskutovaný proces ionizácie v týchto sústavách. Modelovaním rozdelenia energie v kľudných fázach symbiotických hviezd sa zistilo, že celková emisia produkovaná hmlovinou je v súlade s jednoduchým ionizačným modelom a je plne zodpovedná za pozorované periodické variácie v svetelných krivkách, čo viedlo k inému pohľadu na podstatu symbiotického javu. (VEGA 1157, Skopal, práca č. 12)

 

Určila sa nová efemerida chladnej magnetickej CP hviezdy HD188041 na základe všetkých dostupných. magnetických, fotometrických a spektrálnych pozorovaní. Spresnená perióda zmien je rovnaká pre všetky tri druhy variability, čím sa vylúčili ostatné doteraz publikované hodnoty (MVTS SR-ČR 54/131, Žižňovský, Zverko, práca č. 26)

 

Identifikovali sa nové absorpčné čiary vzácnych zemín v okolí rezonančného dubletu lítia 670,8 nm. Modelové výpočty nasvedčujú, že profil tohto absorpčného rysu je možné  vysvetliť len prítomnosťou čiary lítia. Určil sa pomer obsahu izotopov  6L/7Li = 0,3 a obsah Ce, Pr, Sm a Nd. (VEGA 3014, Zverko, Žižňovský, práca č. 34)

 

V rámci modelu bodového zdroja magnetického poľa sme vypracovali model celkového magnetického poľa CP hviezdy  HD187474. Model dobre popisuje nesinusoidálne chovanie stredného magnetického modulu a sinusoidálnu premennosť strednej pozdĺžnej zložky magnetického poľa. (VEGA 3014, Zverko, Žižňovský, práca č. 19)

 

Boli odhalené škvrny v stredných až vysokých hviezdnych šírkach u systémov SV Cam, HU Vir, AG Dor, AR Lac a YZ CMi, ktorých teplota je nižšia oproti okolitej fotosfére. Lokalita škvŕn je v súlade s teoretickými prácami o vývoji magnetických trubíc. Škvrny boli študované vždy aspoň 2 metódami. U SB2 systémov AR Lac, KT Peg a KZ And bola odhadnutá aktivita zložiek na základe vodíkovej čiary Ha. (VEGA 1024, Zboril, práce č. 41 a 42)

 

Celooblohovými komorami bol 17.11.2001 vyfotografovaný prelet bolidu, ktorý pohasol vo výške 13,5 km nad Zemou, čo je doteraz vôbec najhlbšie preniknutý bolid do atmosféry. Bolo vypočítané miesto pádu meteoritov (Ukrajina, 15 km od našich hraníc) o celkovej hmotnosti vyše 400 kg a dráha v medziplanetárnom priestore (asteroidálna dráha s aféliom 1,97 AU). Pri výpočte bola rozhodujúca snímka zo Skalnatého plesa. (VEGA 1026, Porubčan, práca č. 92)

 

Meteorit Fermo, ktorý spadol 25.9.1996 v Taliansku bol v spolupráci s Geofyzikálnym ústavom SAV analyzovaný z hľadiska remanentného magnetizmu a bol preň navrhnutý a vypočítaný zjednodušený model popisujúci prienik teploty do jeho vnútra pri prelete atmosférou. (VEGA 1026, Porubčan, práca č. 18)

 

Analýzou najnovšieho katalógu presných fotografických dráh meteorov medzinárodnej databázy databázy IAU sa našlo 240 členov prúdu meteorického komplexu Tauríd, bola vypočítaná stredná dráha a efemerida radiantov oboch vetiev prúdu. (VEGA 1026, Porubčan, práca č. 86)

 

Meteorický dažď Leoníd 2002 bol pozorovaný radarom aj vizuálne na observatóriu v Modre. Boli identifikované obe teoreticky predpovedané maximá odpovedajúce filamentom prúdu uvoľneným z materskej kométy pred 7-mi a 4-mi návratmi  kométy do perihélia a odvodená zenitová frekvencia počas maxima s hodnotou až 3280 meteorov za hodinu. (VEGA 1026, Porubčan, Hajduk, práca č. 56)

 

Výskum dlohodobej evolúcie asteroidov s vysokými sklonmi a modelových blízko-parabolických dráh komét SOHO ukázal, že časť týchto telies sa vplyvom planetárnych porúch periodicky vracia do vnútornej časti slnečnej sústavy, kde pretínajú dráhy vnútorných planét, medzi nimi aj dráhu Zeme. Dynamicky bola skúmaná stabilita dráh extrasolárnych planét. (VEGA 1005, Pittich, Solovaya, práce č. 84 a 91)

 

Z databázy dlhoperiodických a krátkoperiodických komét bola určená nová typická priemerná veľkosť jadra dlhoperiodickej kométy – 8,9 km a krátkoperiodickej kométy – 2,3 km. Následne boli určené hmotnosti jadra. (VEGA 1023, Neslušan, práca č. 28)

 

Ukázalo sa, že počet komét v Oortovom oblaku môže byť o 1-2 rády nižší, než sa usudzovalo podľa starých odhadov. Simuláciami zmien veľkých polosí dráh dlhoperiodických komét Jupiterom sa zistilo, že 8-12% kometárnych jadier sa štiepi pri každom obehu okolo Slnka. (VEGA 1023, Neslušan, Jakubík, práce č. 47 a 71)

 

Na základe vlastných vizuálnych pozorovaní, ako aj údajov z  najväčších dostupných databáz (IMO a Olivier) boli určované frekvencie sporadických meteorov. Nepravidelnosti v odvodenej dennej a ročnej variácii boli vysvetlené nedostatočne odseparovanou aktivitou známych rojov. (VEGA 1023, Kaňuchová, Svoreň, práca č. 48)

 

Údaje z  fotometrického katalógu dlhoperiodických komét boli použité na analýzu vplyvu prístrojových a ďalších faktorov na škály jasností komét. Bol vyslovený predpoklad o významnom vplyve stupňa kondenzácie kometárneho obrazu na odhadnutú zdanlivú jasnosť kométy. (VEGA 1023, Svoreň, Husárik, práca č. 61)

 

Bola navrhnutá metóda identifikácie kontaminantov v troposfére pomocou lidarov a aproximácie pri určovaní čiastočiek v nočných svietiacich oblakoch. (VEGA 3024, Kocifaj, práce č. 51 a 52)

 

Upresnila sa filamentárna štruktúra meteorického prúdu kométy Halley na databáze 100 rokov pozorovaní rojov Orioníd a Eta Akvaríd, vrátane série pozorovaní na dlhej základni Lecce-Bologna-Modra. (VEGA 3024, Hajduk, Porubčan, práca č. 69)

 

Boli odvodené funkcie hmotnosti pre možné interstelárne častice ako aj ich zmeny pozdĺž škály hmotností v rozsahu 20 rádov. (VEGA 3024, Hajduková jr., Paulech, práca č. 70)

 

Teoreticky boli odvodené niektoré aspekty zachytenia interstelárnych častíc v slnečnej sústave. (VEGA 3024, Kocifaj, práca č. 73)

 

Na základe pozorovaní na AGO UK v Modre sa analyzoval rozpad 3 komét – Schwassman-Wachman 3 (3 fragmenty), 51P/Harrington (2 fragmenty) a kométa Linear, ktorá sa rozpadla úplne na množstvo drobných fragmentov a prakticky zanikla. (VEGA 3024, Paulech, práca č. 82)

 

V rámci získavania presných astrometrických polôh vybraných komét a asteroidov bolo napozorovaných a zredukovaných 333 presných polôh komét a 127 polôh malých planét (VEGA 1023, Svoreň, Neslušan, Husárik, Červák, Rychtarčík, Jakubík, Ambróz, práce č. 29, 30, 38, 54 a 60)

 

75 fotoelektrických meraní jasných komét 1P/Halley, 23P/Brorsen-Metcalf a C/1989 X1 (Austin) bolo použitých na určovanie atmosférickej extinkcie na Skalnatom plese. Bola potvrdená platnosť dvojzložkového modelu, ktorý je superpozíciou takmer konštantnej zložky Rayleighovského rozptylu na molekulách vzduchu a veľmi premenlivej zložky rozptylu na prachových aerosoloch. (VEGA 1023 a 7107, Svoreň, Žižňovský, práca č. 25)