Výsledky vedeckej práce Astronomického ústavu SAV v roku 2000:
Bola vypracovaná nová hypotéza o pôvode komét Oortovho oblaku a podaný dôkaz, že ak kometárne jadrá boli v protoslnečnej hmlovine už na počiatku jej kolapsu na protoslnko a protoplanetárny disk, tak aj po kolapse zostali vo veľkých heliocentrických vzdialenostiach (VEGA 5100, Neslušan, práca č. 21).
Na základe pozorovaní a NLTE analýzy bolo poprvýkrát spoľahlivo určené zastúpenie neónu v atmosférach 7 normálnych hviezd typu B a 20 chemicky pekuliárnych HgMn hviezd (VEGA 7107, NATO/98B/nvb, Budaj, práce č. 12 a 38).
Bola vypracovaná nová metóda určovania efektívnych teplôt chladných zložiek symbiotických hviezd založená na porovnaní syntetických spektier chladných obrov so širokopásmovou optickou/IR fotometriou. Chyby tejto metódy sú od 100 do 300 K. Aplikované na EG And a AX Per. (VEGA 5038, grant Alexandra von Humboldta No.SLA/1039115, Skopal, práca č. 27).
Fotometrickou štúdiou zákrytovej symbiotickej dvojhviezdy AR Pavonis sa zistila reálna zmena orbitálnej periódy o veľkosti 1,3 dňa za 100 rokov. Spresnili sa základné parametre systému. Analýza svetelnej krivky ukázala, že v pokojných fázach dochádza k prenosu hmoty z chladnej obrej hviezdy do rozsiahleho akrečného disku okolo horúcej hviezdy hlavnej postupnosti. Počas aktívnych fáz, časť hmoty vyvrhovanej horúcou hviezdou dopadá na obriu hviezdu. (VEGA 5038, NATO collaborative grant No. 960332, Grant Alexandra von Humboldta No. SLA/1039115, Skopal, práca č. 28).
Na základe komplexného štúdia oddelenej aktívnej zákrytovej sústavy RT And sa určili absolútne parametre sústavy a zistilo sa, že zákryt je úplný. Analýza všetkých dostupných svetelných kriviek nepotvrdila ideu aktívnych dĺžkových pásov a ukázala možnosť prenosu hmoty medzi zložkami prostredníctvom magnetického mostu spájajúceho aktívne oblasti (VEGA 5038, Pribulla, Chochol, Parimucha, práca č. 24).
Analýzou fotoelektrickej, fotografickej a vizuálnej fotometrie sa zistila 15-ročná orbitálna perióda symbiotickej novy V1016 Cyg. Periodické nárasty jasnosti objektu sú spôsobované zvýšeným prenosom hmoty z červeného obra na bieleho trpaslíka v periastre excentrickej dráhy (VEGA 5038, Chochol, Parimucha, Pribulla, práca č. 23).
Analýzou UBVRI a CCD fotometrie sa zistila 0.69325-dňová orbitálna perióda pomalej novy V723 Cas (VEGA 5038, Chochol, Pribulla, práce č. 42, 43).
Tvar (O-C) diagramu zákrytovej dvojhviezdy VW Cep bol vysvetlený prítomnosťou ďalších dvoch telies v sústave. Nárast orbitálnej periódy sústavy detegovaný v r. 1999 sa vysvetlil náhlym prenosom hmoty z menej hmotnej na hmotnejšiu zložku dvojhviezdnej sústavy (VEGA 5038, Chochol, Pribulla, Tremko, Parimucha, Vaňko, práce č. 25, 53).
Analýzou UBV svetelných kriviek CP hviezdy 56 Ari z troch sezón sa potvrdila ich
dlhodobá variabilita, ktorá bola vysvetlená precesiou hviezdy v dôsledku deformácie jej tvaru silným magnetickým poľom dipólového tvaru (VEGA 7107, Žižňovský, Schwartz, Zverko, práca č. 60).
Určilo sa chemické zloženie CP hviezdy BD+40 175 (VEGA 7107, Žižňovský, Zverko, práca č. 67).
Podarilo sa algebraicko-geometricky vysvetliť rozmer a signatúru vesmíru založeného na koncepcii fundamentálnej variety tzv. kvadro-kubických Cremonových trasformácií.(NATO PST.CLG.976850, Saniga, práca č. 56).
Na základe analýzy novej bázy dát (1943-1999) sme dospeli k záveru, že zmeny v rozložení jasnosti "zelenej" emisnej koróny možno dobre popísať pomocou štatistickej metódy hlavných komponent. Identifikovali a popísali sme štyri rôzne režimy evolúcie uvedenej jasnosti v priebehu 11-ročných slnečných cyklov (VEGA 5007, Sýkora, práca č. 89).
Štúdiom dynamiky fotosféry vo výške 250-500 km sme ukázali, že v týchto výškach existuje korelácia medzi intenzitnými a rýchlostnými poliami. Neexistuje však korelácia medzi nimi a konvektívnymi pohybmi granulácie nachádzajúcej sa v spodnej fotosfére. (VEGA 7229, Kučera, Rybák, páca č. 15).
Štatistickým porovnaním spektrálnych charakteristík čiar Fe I a Ca II-K fotosféry a chromosféry, v pokojnej, aktívnej a erupčnej oblasti, sme ukázali, že v prípade erupcie, je zasiahnutá aj spodná fotoséra a dochádza k zmene jej dynamiky. (VEGA 7229, Brčeková, Kučera, Rybák, práca č. 71).
Analýzou pozorovaní získaných spektrometrom SUMER/SOHO v rokoch 1996 a 1998 boli jednoznačne preukázané príčiny inštrumentálneho efektu spôsobujúceho dlhoperiodické oscilácie polôh meraných spektrálnych čiar. Sú to malé variácie teploty vo vnútri samotného spektrometra, spôsobujúce zmeny jeho rozmerov. (VEGA 7229, Kučera, Rybák, práce č. 79, 80).
Porovnanie štruktúr bielej koróny zo zatmeňových pozorovaní s tokmi rádiového žiarenie ku koncu cyklu 22 ukázalo, že magnetické pole Slnka určuje veľkoškálovú štruktúru koróny (VEGA 5017, Rušin, práca č. 17).
Bolo navrhnuté nové kritérium podobnosti dvoch Keplerovských dráh. Je založené na absolútnej veľkosti zmeny dráhového momentu. Predbežné použitie nového kritéria pri výbere roja Perzeíd a Geminíd z databázy fotografických dráh IAU MDC naznačuje, že dáva počty rojových meteorov, ktoré sú bližšie skutočným počtom, než dáva klasické D-kritérium. (VEGA 5101, Neslušan, práca č. 46).
Pokročilo sa v príprave novej verzie Lundskej databázy dráh meteorov z fotografických pozorovaní. Boli urobené všetky potrebné krížové kontroly parametrov a vykonané opravy 186 chybových dráh. Uhlové elementy boli prekonvertované na aktuálne ekvinokcium JD2000.0. Text článku určeného pre Astronomy and Astrophysics a aktualizácia elektronickej formy dokumentácie je v záverečnom štádiu. (VEGA 5101, Porubčan, Svoreň, práca č. 48).
Boli zredukované fotografické snímky komét za roky 1992 a 1993 a asteroidov za roky 1998 a 1999. (VEGA 5100, Neslušan, Svoreň, práce č. 20, 30).
Zo spoločných rádiových pozorovaní meteorického roja Leoníd v rokoch 1996-1999 na základniach Bologna-Lecce a Bologna-Modra sa odvodil profil aktivity a tok Leoníd v jednotlivých rokoch. Výsledky ukázali anomálne nárasty v aktivite dlhotrvajúcich ozvien (odpovedajúcich hmotnejším časticiam) v rokoch 1996 a 1998. (VEGA 7151, Hajduk, Porubčan, práca č. 11).
Z fotografických pozorovaní maxima Leoníd 1998 na observatóriu v Modre bola odvodená frekvenčná krivka bolidov v prúde, rozložená podľa jasností a fotografický radiant prúdu.
(VEGA 5101, Porubčan, práca č. 33, 59).
Odvodili sa dráhy nepravidelných častíc kozmického prachu v slnečnej sústave a skúmala sa ich interakcia so slnečným elektromagnetickým žiarením. (VEGA 7151, Kocifaj, práce č. 75, 74).