| Názov: |
Hľadanie skutočného materského telesa meteorického roja Fénicidy
|
| Autori: |
M. Kováčová, L. Neslušan, D. Tomko
|
| Obrázok s popisom: |
Pre viac informácií, kliknite prosím na obrázok
|
| Popis obrázku:
| Obr. 1: Vývoj perihéliovej vzdialenosti počas posledných 1000 rokov pre 100 naklonovaných dráh pre každú zo skúmaných komét; 46P/Wirtanen (vľavo), 104P/Kowal 2 (v strede), 289P/Blanpain (vpravo). Farebná škála definuje hustotu/množstvo klonovaných dráh. Vývoj nominálnej dráhy znázorňuje čierna krivka. Všimnite si rozdielnú škálu na vertikálnych osiach. |
|
| Popis: |
V roku 2024, kolegovia z Astronomického ústavu v spolupráci s ďalšími zahraničnými pracovníkmi zistili, že meteorický roj Fénicidy (PHO) by mohol na základe podobnosti dráh pochádzať až z troch komét: 46P/Wirtanen, 104P/Kowal 2 a 289P/Blanpain. V tejto práci sme modelovali a následne sledovali prúdy meteoroidov z týchto komét, aby sme zistili, či je materské teleso len jedno, alebo či mohol tento roj vzniknúť z častíc uvoľnených z viacerých komét. Táto úloha nebola jednoduchá vzhľadom na nestabilný dynamický vývoj skúmaných komét, uvoľnených častíc a skutočnosť, že Fénicidy sú v databáze IAU Meteor Data Center definované dvomi pomerne odlišnými riešeniami (t.j. setmi parametrov). Sledovanie dynamického vývoja namodelovaných prúdov z ktorejkoľvek z uvažovaných komét naznačuje, že hoci sú riešenia Fénicíd pomerne rozdielne, môžu byť súčasťou toho istého prúdu. Čo sa týka prvého riešenia, z dynamického hľadiska majú všetky tri kométy prakticky rovnakú pravdepodobnosť byť materským telesom tohto roja. V prípade druhého riešenia, majú najväčšiu pravdepodobnosť takéhoto vývoja meteoroidy uvoľnené z kométy 289P, avšak ani zvyšné kométy nemožno úplne vylúčiť. Celkovo by sme mohli povedať, že dynamika preferuje kométu 289P ako materské teleso Fénicíd, avšak jej hmotnosť je príliš nízka, aby mohla vyprodukovať takýto prúd. Hmotnosti komét 46P a 104P sú podstatne vyššie, čo ich robí vhodnejšími kandidátmi na materské teleso. Nemôžeme vylúčiť ani možnosť, že 289P je najväčším známym členom prúdu Fénicíd, zatiaľ čo 46P a/alebo 104P sú materskými telesami. |
| Referencia: |
KOVÁČOVÁ, Martina - NESLUŠAN, Luboš - TOMKO, Dušan. Search for the true parent body of the Phoenicid meteor shower. In The Astronomical Journal, 2025, vol. 169, no. 6, article no. 331, p. 1-11. (2024: 5.1 - IF, Q1 - JCR, 2.229 - SJR, Q1 - SJR). ISSN 0004-6256 |
EN
SAV
