Multivlnové obrázkovanie a spektroskopia chromosférického vyparovania hmoty v slnečnej erupcii triedy M
Autori:
A. Veronig, J. Rybák, P. Gömöry, S. Berkebile-Stoiser, M. Temmer, W. Otruba, B. Vršnak, W. Pötzi, D. Baumgartner
Obrázok s popisom:
Pre viac informácií, kliknite prosím na obrázok
Popis obrázku:
Tri obrázky TRACE 17.1 nm kombinované s intergrálnymi intenzitami (vľavo) a rýchlosťami (vpravo)
určenými z gaussovskej aproximácie súčasného spektra O V čiary zo spektrometra CDS.
Horný panel zachytáva okamih úniku filamentu a začiatku impuzného zjasnenie erupcie, stredný panel čas v maxime HXR žiarenia a spodný panel čas neskoršieho výrazného RHESSI maxima asociovaného s najrýchlejším únikom hmoty v teplotnom režime prechodovej vrtsvy v erupčnej stuhe.
Popis:
Analyzovali sme spektrospopické pozorovania chromosférického vyparovania hmoty v porovnaní
s dodaním energie prostredníctvom toku elektrónov, ktorý bol určený z rentgénových dát,
v bielej erupcii triedy M2.5 z 6. júla 2006.
Jav bol zaznamenaný rýchlym spektroskopickým módom prístrojom SOHO/CDS kombinovaným
so snímkovaním v rôznych vlnových dĺžkach vo vizuálnej, ultrafialovej a rentgénovej
oblasti spektra počas koordinovanej kampane JOP171.
Počas maxima erupcie bol pozorovaný pohyb hmoty k slnečnému povrchu v čiarach He I a O V, ktoré sa
tvoria v chromosfére a prechodovej oblasti, a súčasne i smerom od slnečného povrchu v koronálnej čiare
Si XII. Príkon energie tokom elektrónov, určený na základe HXR pozorovaní družice RHESSI, vedie
k explozívnej chromosférickej evaporácii plazmy v súlade s pozorovanými pohybmi plazmy.
Avšak pre neskoršiu výraznú emisiu rentgénového žiarenia, keď je miesto najsilnejšieho deponovania
energie práve v mieste kde bola situovaná štrbina spektrometra CDS, je situácia neobvyklá.
Spektrá čiary O V, vznikajúcej v prechodovej oblasti, vykazujú vývoj v dvojkomponentnej štruktúre čo
vedie k superpozícii nepohyblivej plzmy súčasne s plazmou smerujúcou od slnečného povrchu s
rýchlosťou až 280 km/s v mieste lokalizovanom v erupčnej stuhe. Príkon energie elektrónmi v tomto
čase je však príliš malý pre spustenie explozívneho odparovania plzmy. Tieto neočakávané zistenia
indikujú že erupčná plazma v teplotnom režime prechodovej oblasti je dynamickejšia, komplexnejšia a
jemnejšie štrukturovaná ako sa predpokladá v hydrodynamických simuláciách.