Met�du rekon�trukcie zlo�en�ch spektier sme aplikovali na 21 symbiotick�ch syst�mov po�as ich k�udn�ch ako aj akt�vnych f�z. Ur�ili sme presn� fyzik�lne parametre jednotliv�ch zlo�iek �iarenia. Bol nez�visle potvrden� spektr�lny typ chladn�ch obrov v symbiotick�ch syst�moch. Pre niektor� objekty bola upresnen� vzdialenos� a hodnota medzihviezdneho s�ervenania. Bola ur�en� strata hmoty chladn�ch zlo�iek s tempom okolo 10-7 hmotnost� Slnka za rok. Navrhli sme rie�enie zdanliv�ho probl�mu priamo a nepriamo ur�ovanej teploty hor�ceho objektu ako d�sledok diskovej �trukt�ry akreovanej hmoty. Efekt je extr�mny po�as akt�vnych f�z. Bola objaven� pr�tomnos� ve�mi hor�cej hmloviny v akt�vn�ch syst�moch. Na z�klade vlastnost� jednotliv�ch zdrojov �iarenia (fyzik�lne a geometrick� parametre) sme ur�ili z�kladn� �trukt�ru akt�vneho objektu v symbiotick�ch hviezdach, �o predstavuje najv�znamnej�� v�sledok tohto smeru v�skumu. (APVT-20-014402 a VEGA 4014, Skopal, pr�ce �. 57 a 59)
�
Formovanie akr��nych diskov a vlastnosti okolo hviezdnej hmoty v interaguj�cich dvojhviezdach nie s� zatia� uspokojivo presk�man�. Za t�m ��elom sme �tudovali TT Hya - interaguj�cu dvojhviezdu typu Algol a modelovali akr��ny disk a jeho spektrum v Halpha �iare. Obe zlo�ky dvojhviezdy ako aj akr��ny disk okolo prim�rnej zlo�ky boli zahrnut� do v�po�tov. Pre sekund�rnu zlo�ku bol pou�it� Rocheho model. Syntetick� spektr� boli po��tan� pre v�etky f�zy vr�tane prim�rneho z�krytu a boli porovnan� s pozorovan�mi spektrami.�tudovali sme vplyv r�znych parametrov ak��neho disku na v�sledn� spektrum, �o n�m umo�nilo odhadn�� teplotu, hustotu, geometriu disku a r�chlostn� pole. Mal� rozdiely mezi pozorovan�mi a syntetick�mi spektrami odhalili pr�tomnos� plynn�ho pr�du hmoty a oblas� interakcie pr�du a disku. Zistili sme aj pr�tomnos� chladn�ho okolohviezdneho materi�lu nach�dzaj�ceho sa medzi C1 a C2 Rocheho plochami. Za ��elom modelovania tohto typu sme vypracovali po��ta�ov� program Shellspec, ktor� rie�i rovnicu prenosu �iarenia pozd� l��a v pohybuj�com sa 3-rozmernom prostred�. (VEGA 4013, Budaj, pr�ca �. 18)
Dokon�ila sa archiv�cia protuberanci� z koron�lnej stanice na Lomnickom �t�te a uk�zalo sa praktick� vyu�itie tejto datab�zy. Datab�za je vyu��van� pre v�skum morfol�gie a �asovo-��rkov�ho rozdelenia protuberanci� a ich s�vislosti so slne�n�mi magnetick�mi poliami a slne�n�m cyklom. (VEGA 4011, Klocok, pr�ca �. 29)
Pre 3 fotosf�rick� spektr�lne �iary Fe II 523,5 nm, Fe I 543,4 nm a Ni I 543,6 nm boli vypo��tan� funkcie citlivosti k zmen�m teploty v slne�nej fotosf�re a ur�en� optick� h�bky ich lok�lnych max�m v centr�ch �iar. Bol zisten� dobr� s�hlas takto z�skan�ch� optick�ch h�bok s optick�mi h�bkami formovania centier �iar ur�en�mi na z�klade pr�spevkov�ch funkci�.� V�sledok potvrdil spr�vnos� publikovanej �k�ly optick�ch h�bok rota�n�ho profilu slne�nej fotosf�ry. (VEGA 3015, Koza, Ku�era, pr�ca �. 71)
Spracovali sme unik�tne pozorovanie prederup�nej a erup�nej f�zy slne�nej erupcie vykonan� s ve�k�m priestorov�m a �asov�m rozl�en�m. �asov� v�voj erupcie uk�zal, �e v slne�nej chromosf�re erupcia za�ala o nieko�ko min�t sk�r ako v r�ntgenovom �iaren� mapuj�com slne�n� prechodov� vrstvu a kor�nu. Tento fakt sa ned� vysvetli� tradi�n�m scen�rom slne�nej erupcie kde sa predpoklad� prvotn� uvo�nenie energie v horn�ch vrstv�ch slne�nej atmosf�ry. (VEGA 3015, Ku�era, Ryb�k, Koza, G�m�ry, Tomasz, pr�ca �. 72)
�
Na z�klade podobnosti priebehu koron�lneho indexu s r�diov�m �iaren�m 2800 MHz, kozmick�m �iaren�m a ��slom slne�n�ch �kv�n v rokoch 1966-2002 sa urobila reanal�za homog�nneho radu intenz�t zelenej kor�ny (530,3 nm) v rokoch 1939-1965. Vytvoril sa nov� homog�nny rad a vypo��tal nov� koron�lny index. Na z�klade vysokej korel�cie s ��slom slne�n�ch �kv�n (0,914) v rokoch 1939-2002 bol koron�lny index extrapolovan� a� do roku 1848. (APVT 51-012704, Ru�in, Minarovjech, Klocok, pr�ca �. 50)
Nepravidelnos� v�skytu kr�tkodob�ch periodic�t (25-35 dn�) erup�n�ho indexu bola sk�man� pre cel� slne�n� disk a pre jednotliv� slne�n� hemisf�ry pre obdobie rokov 1966-2002. V�skyt periodic�t erup�n�ho indexu je silne nepravideln� v �ase a ukazuje na �ast� nez�vislos� erup�nej aktivity na jednotliv�ch hemisf�rach. Korel�cie uk�zali v�znamnej�� s�vis medzi celodiskov�m radom indexu a indexom zo severnej hemisf�ry v porovnan� s ju�nou hemisf�rou. (VEGA 3015, Ryb�k, pr�ca �. 51)
Sk�mali sme 24-d�ov� peri�du v�skytu slne�n�ch erupci� pre slne�n� cykly 21 a 22 pomocou vlnkov�ch v�konov�ch spektier spolu s lokaliz�ciou slne�n�ch erupci� na synoptick�ch magnetick�ch map�ch. Zistili sme, �e 24-d�ov� maximum vo v�konov�ch spektr�ch je v�sledkom konkr�tneho skladania d�t, najpravdepodobnej�ie sp�sobovan�ho charakteristickou separ�ciou komplexov aktivity v heliografickej d�ke medzi 40 a 50 stup�ov. (VEGA 3015, projekt ESMN2, Ryb�k, pr�ca �. 64)
Kr�tke periodicity slne�n�ho indexu boli sk�man� pre cel� slne�n� disk a pre jednotliv� slne�n� hemisf�ry po�as takmer �tyroch slne�n�ch cyklov. Porovnanie v�sledkov z�skan�ch Fourier transform�ciou a vlnkovou transform�ciou potvrdili v�znamnos� jednotliv�ch periodic�t, �i s� alebo nie s� harmonick�mi n�sobkami z�kladn�ch period, ako i ich �asov� v�skyt. Modul�cia erup�n�ho indexu sp�sobovan� 27-d�ovou rot�ciou Slnka je v�znamnej�ia po�as klesaj�cej vetvy slne�n�ho cyklu. (VEGA 3015, Ryb�k, pr�ca �. 40)
Prioritne bola pop�san� fenomenol�gia koron�lnych prejavov premennosti slne�nej �innosti za predch�dzaj�cich 60 rokov, vr�tane severo-ju�nej asymetrie, zon�lnych odli�nost� (rovn�kov�, stredne-��rkov� a pol�rne z�ny na povrchu Slnka), pr�tomnosti a perzistencie tzv. akt�vnych d�ok na Slnku, cykli�nosti a periodi�nosti slne�nej �innosti. (VEGA 4013 a 3015, Ryb�k, S�kora, pr�ca �. 14)�����
���
Uk�zalo sa, �e severo-ju�n� asymetria (NSA) slne�nej �innosti predstavuje ve�mi vhodn� index pre �t�dium kv�zi-dvojro�n�ch oscil�ci� (KDO) slne�nej aktivity. KDO s� v NSA ove�a lep�ie identifikovate�n� ne� je tomu v origin�lnych indexoch aktivity, z ktor�ch je dlhodob� NSA po��tan� (po�et a plochy slne�n�ch �kv�n, intenzita magnetick�ho po�a Slnka a jasnos� jeho �zelenej� emisnej kor�ny). Bola n�jden� negat�vna korel�cia medzi v�raznos�ou KDO a ve�kos�ou NSA. (VEGA 4013, Ryb�k, S�kora, pr�ce �. 91 a 102)
���
Bol n�jden� pomerne jednoduch� exponenci�lny vz�ah� medzi intenzitou zelenej emisnej kor�ny Slnka a intenzitou magnetick�ho po�a. Z�rove� sa uk�zalo, �e exponent q v predmetnom vz�ahu m� v obdobiach min�m 11-ro�n�ho slne�n�ho cyklu opa�n� znak v rovn�kovej a pol�rnych ��rkov�ch z�nach Slnka. V obdobiach max�m slne�n�ch cyklov je vz�ah oboch parametrov podstatne komplikovanej��. (VEGA 4013, S�kora, pr�ce �. 63 a 67)
�t�dium rot�cie kor�ny Slnka za �es� posledn�ch 11-ro�n�ch cyklov slne�nej aktivity umo�nilo interpretova� ju pomocou existencie dvoch re�imov rot�cie � r�chleho s peri�dou 27 dn� a pomal�ho s peri�dou asi 30,5 d�a. Ich sumovan�m vznik� celkov� pozorovan� prejav, kedy synodick� peri�da rot�cie narast� od 27 dn� na rovn�ku do asi 29 dn� v h�liografick�ch ��rkach +/- 40 stup�ov a potom a� ku p�lom nadob�da viac-menej rigidn� charakter. (VEGA 4013, S�kora, pr�ca �. 15 a 103)
Anal�za priestorovo-�asov�ho rozlo�enia jasnosti koron�lnej emisnej �iary Fe XIV 530.3 nm na povrch Slnka odhalila, �e v relat�vne spojitej evol�cii uveden�ho rozlo�enia doch�dza k n�hlym a v�razn�m diskontinuit�m v bl�zkosti tzv. referen�n�ch bodov 11-ro�n�ho slne�n�ho cyklu. Identifikovan� s� dlhodob� n�rasty (1,5 a� 3 roky) aktivity Slnka v ohrani�enom intervale heliografick�ch d�ok � tzv. akt�vne d�ky, pop�san� je ich v�razn� antipod�lnos� a striedavos� v ur�it�ch f�zach cyklu. (VEGA 4013, S�kora, pr�ca �. 13)
Anal�zou fotografick�ch a radarov�ch �dajov z IAU katal�gu meteorov, ako aj porov-nan�m v�sledkov s v�sledkami z�skan�mi pomocou kozmick�ch sond a vysokov�konn�m radarom, v rozsahu hmotnost� prisl�chaj�cich t�mto r�znym pozorovaniam, sa uk�zalo, �e v�skyt interstel�rnych meteoroidov je pre hmotnosti m>10-10 kg, pre interval 10-15<m<10-10 kg a pre m<10-15 kg rozdielny a �e hmotnostn� index s interstel�rnych meteoroidov sa plynulo men� pozd� stupnice hmotnosti. (VEGA 3024, Hajdukov�, pr�ce �. 79, 80 a 81)
Anal�zou presn�ch fotografick�ch dr�h s pou�it�m met�dy indexov bola odhalen� jemn� �trukt�ra meteorick�ho pr�du Perze�d. 560 meteorov z 875 uva�ovan�ch Perze�d sa nach�dza v 17 vl�knach, ktor� s� usporiadan� do vy���ch �trukt�r tzv. vetiev pr�du. V pr�de Perze�d je 1 individu�lne vl�kno, 3 vetvy pr�du pozost�vaj�ce spolu z 9 vl�kien a centr�lna �as� pr�du (v nej 3 vetvy a 1 samostatn� vl�kno). �trukt�ry s� ponoren� do oblaku 315 rozpt�len�ch dr�h. (VEGA 4012, Ka�uchov�, Svore�, Neslu�an, Jakub�k pr�ce �. 28 a 89)
Bol ur�en� vplyv morfol�gie �ast�c na mieru nepresnosti ur�enia ich mikrofyzik�lnych charakterist�k optick�mi met�dami. Zistili sa v�znamn� rozdiely v odvoden�ch stredn�ch polomeroch nen�hodne orientovan�ch nepravidelne tvarovan�ch �ast�c v porovnan� so z�skan�mi polomermi pre �astice sf�rick�ho tvaru. Pri n�hodne orientovan�ch �asticiach nebol zisten� �iadny v�znamn� rozdiel. (VEGA 3024, Kocifaj, pr�ce �. 30 a 31)
Bol uroben� preh�ad potenci�lnych pr�dov meteoroidov kri�uj�cich dr�hy v�etk�ch �tyroch terestrick�ch plan�t, ktor�ch potenci�lnymi matersk�mi telesami s� ako kom�ty, tak aj asteroidy. Po�et pr�dov od Merk�ra po Mars, pod�a o�ak�vania, st�pa. Pri Marse je zoznam zna�ne ne�plny, ke�e z�aleka nie v�etky potenci�lne matersk� teles� u� boli objaven�. (VEGA 4012, Neslu�an, pr�ce �. 38 a 84)
Bolo uk�zan�, �e z rozdelen� uhlov�ch elementov dr�h nov�ch kom�t (prv�kr�t prich�dzaj�cich do oblasti plan�t) je mo�n� z�ska� inform�cie o komet�rnom oblaku, ak s� tieto rozdelenia kon�truovan� pre in� epochu, nez �as pozorovan�ho prechodu perih�liom (napr. pre okamih predch�dzaj�ceho prechodu perih�liom) a ak s� nov� kom�ty rozli�ovan� od ostatn�ch dlhoperiodick�ch kom�t nov�m krit�riom, ktor� v roku 2001 navrhol P.A. Dybczynski. (VEGA 4012, Neslu�an, pr�ca �. 95)
Prv�kr�t bola z pozorovan� odvoden� �trukt�ra vonkaj�ej �asti Oortovho oblaku. Uk�zalo sa, �e oblak je smerom do stredu menej koncentrovan� (index mocninn�ho rozdelenia len asi -0,65), ne� sa predpokladalo (index -2 a� -2,5). Er�zia vonkaj�ieho oblaku sp�soben� galaktick�mi slapmi a hviezdami prech�dzaj�cimi okolo bola odhadnut� asi na 19%. (VEGA 4012, Neslu�an, Jakub�k, pr�ca �. 39)
V r�mci z�skavania astrometrick�ch pol�h vybran�ch kom�t a asteroidov bolo napozo-rovan�ch a zredukovan�ch 54 pol�h kom�t a 131 pol�h mal�ch plan�t. Fotometrick� program bol zameran� na vytv�ranie priestorov�ch modelov asteroidov, bl�zkozemsk� objekty, asteroidy rodiny Hung�ria na vn�tornej strane hlavn�ho p�su a periodick� kom�ty. (VEGA 4002 a 4012, Neslu�an, Svore�, Pittichov�, Hus�rik, Ka�uchov�, Jakub�k, �erv�k, Ambr�z, pr�ce �. 37, 73, 74, 76, 133 a 134)
Vykonali sme pozemsk� pozorovania kom�ty 9P/Tempel 1, ktor�mi sme prispeli k �spe�n�mu kozmick�mu programu NASA Deep Impact. Predbe�n� anal�za pozorovan� po dopade projektilu na kom�tu uk�zala: 1. Impakt sp�sobil v�ron materi�lu z jadra kom�ty odli�n�ho zlo�enia ako mal materi�l pred impaktom. 2. Priemer a hmotnos� prachov�ch� �ast�c po impakte bola v��ia ako pred n�m. 3. Aktivita jadra kom�ty sp�soben� impaktom trvala iba nieko�ko dn�. (VEGA 4002, Pittichov�, pr�ca �. 35)
Uskuto�nila sa glob�lna anal�za aktivity a �t�dium stavby meteorick�ho pr�du Gemin�d 1996-2003 zo spolo�n�ch radarov�ch pozorovan� na z�kladni Lecce-Bologna-Modra. ��rka pr�du s polovi�nou frekvenciou maxima dosahuje dva dni a vari�cia hmotov�ho exponenta v okol� maxima nazna�uje relat�vne stabiln� popul�ciu meteoroidov v pr�de s men��mi �asticami rozlo�en�mi viac v oblasti n�rastu aktivity do maxima. (VEGA 3024, Porub�an,� pr�ca �. 45)
Odseparovan�m �lenov roja Gemin�d z fotografick�ch dr�h meteorov dostupn�ch v najnov�ej verzii IAU katal�gu fotografick�ch dr�h meteorov bola odvoden� stredn� dr�ha pr�du, ve�kos�, tvar a efemerida radiantu. Radia�n� plocha cent�lnej �asti pr�du je len 2x2 stupne. �tudiom dr�hov�ho v�voja strednej dr�hy Gemin�d a ich potenci�lneho matersk�ho telesa asteroidu 3200 Phaethon sa potvrdila ich bl�zka genetick� s�vislos�. (VEGA 3024, Porub�an, Hajduk, pr�ca �. 48)
Na z�klade homogeniz�cie a komplexnej anal�zy dr�hov�ch a geofyzik�lnych� parametrov fotografick�ch meteorov datab�zy IAU Meteor Data Centra, ktorej spravovan�m je od roku 2001 poveren� na�e pracovisko, sme uskuto�nili rev�ziu a doplnenie katal�gu dr�h fotografick�ch meteorov. Nov� verzia katal�gu obsahuje 4581 presn�ch fotografick�ch dr�h� meteorov a je dostupn� aj elektronicky na serveri As� SAV. (VEGA 4012, Porub�an, Neslu�an, Svore�, pr�ca �. 34)
Kombin�cia pozorovan� v r�diovej, UV, vidite�nej a IR oblasti, poskytuj�ca inform�cie o chemickom zlo�en� jadra s dokonalej��mi modelmi tepeln�ho v�voja umo�nila stanovi� krit�ri� na odl�enie primordi�lnych rozdielov medzi jednotliv�mi komet�rnymi popul�ciami od rozdielov v d�sledku odli�n�ho dynamick�ho a fyzik�lneho v�voja. Hlavn�mi zdrojmi poznatkov s� aktivita vzdialen�ch kom�t, monitorovanie Kentaurov v �irokom rozsahu vzdialenost� a p�tranie po k�me EKB objektov. (VEGA 4012, Svore�, pr�ca �. 2)
Pomocou nami navrhnutej met�dy indexov boli z najnov�ej verzie IAU katal�gu fotografick�ch dr�h meteorov odseparovan� meteoroidy patriace k pr�du Perze�d. Zoznam obsahuj�ci celkove 875 �lenov je dostupn� aj elektronicky na serveri As� SAV. (VEGA 4012, Svore�, Ka�uchov�, pr�ca �. 62)
V spektr�ch spektroskopick�ch Am dvojhviezd HD 434, HD 861, HD 108642, HD 178449 a HD 216608� sme objavili spektr�lne �iary sekund�rnych zlo�iek. T�m sme uk�zali, �e� CCD pozorovania tohto typu dvojhviezd na teleskopoch triedy 2-m s vysok�m S/N m��u vies� k objavu sekund�rnych spektier mnoh�ch doteraz nerozl�en�ch SB1 syst�mov (VEGA 3014, Budaj, �i��ovsk�, Zverko, pr�ca �. 93)
Pre symbiotick� hviezdu YY Her sme potvrdili z�krytov� model, ��m sme definit�vne vyl��ili mo�nos� vysvetli� pozorovan� zmeny� svetelnej krivky kombin�ciou elipsoid�lneho efektu a zmien jasnosti okolohviezdnej ob�lky. Boli vypo��tan� energetick� bilancie a �asov� �k�ly pozorovanej aktivity tejto s�stavy. (VEGA 4015, Hric, pr�ca �. 24)
Bol z�skan� fotometrick� materi�l m�kk�ch r�ntgenov�ch zdrojov V Sge a QR And, ktor� bol n�sledne analyzovan� a interpretovan�. Pre V Sge bolo za�iatkom roka 2005 zaznamenan� vzplanutie. Na z�klade anal�zy (O-C) diagramu boli spresnen� efemeridy a peri�dy orbit�lnej dr�hy. (APVT 51 - 000802, Hric, pr�ce �. 82 a 83)
Na z�klade viacfarebnej CCD fotometrie a spektroskopie klasickej novy V475 Scuti sme ur�ili jej z�kladn� parametre,� previedli� sme jej klasifik�ciu ako pomalej Fe II novy a detegovali sme formovanie prachu v jej expanduj�cej ob�lke ur�ch�ovanej hviezdnym vetrom. 13-d�ov�� peri�du zjasnen� novy sme vysvetlili pulz�ciami hor�cej zlo�ky alebo prenosom hmoty z �erven�ho na bieleho trpasl�ka sp�soben�m tret�m telesom obiehaj�cim okolo s�stavy na excentricej dr�he. (VEGA 4014, Chochol, Pribulla, pr�ce �. 25, 26 a 27)��
Simult�nnou anal�zou fotometrie a spektroskopie hor�cej z�krytovej dvojhviezdy V1034 Sco v mladej otvorenej hviezdokope NGC 6231 sme upresnili orbit�lnu peri�du s�stavy na 2,4406 d�a, ur�ili parametre zlo�iek a zistili, �e mal� excentricita dr�hy navrhnut� predt�m je pravdepodobne len d�sledkom aktivity zlo�iek a asymetrie krivky radi�lnych r�chlost�. Absol�tne parametre zlo�iek viedli k nez�visl�mu ur�eniu modulu vzdialenosti V0 - MV = 10.73 �0.02 pre hviezdokopu NGC6231 (APVT-20-014402, Pribulla, pr�ca �. 17)
Anal�zou okamihov min�m vybran�ch kr�tkoperiodick�ch z�krytov�ch dvojhviezd sme vysvetlili cyklick� zmeny ich orbit�lnej peri�dy light-time efektom a ur�ili parametre ich dr�h okolo spolo�n�ho �a�iska s tret�m telesom. Anal�zou rozptylu fotoelektrick�ch a CCD okamihov min�m bolo najden�ch nieko�ko kandid�tov kr�tkoperiodick�ch trojhviezdnych s�stav. Diskutovali sme aj in� mechanismy sp�sobuj�ce cyklick� zmeny orbit�lnej peri�dy (APVT-20-014402, Pribulla, Chochol, Tremko, pr�ca �. 46)
Prezentovali sme nov� fotoelektrick� sveteln� krivky kontaktn�ch s�stav V344 Lac a V1191 Cyg a ur�ili sme ich fotometrick� elementy vyu�it�m vlastn�ho programu ROCHE. Na anal�zu zmien ich orbit�lnych peri�d sme pou�ili v�etky dostupn� okamihy min�m. U s�stavy V1191 Cyg bol zisten� prudk� n�rast orbit�lnej peri�dy (APVT-20-014402, Pribulla, Va�ko, Chochol, pr�ca �. 47)��
Zlo�it� chovanie sveteln�ch kriviek symbiotick�ch dvojhviezd sme vysvetlili vyu�it�m ich rozdelenia energie v optickej oblasti spektra. Vlnov� vari�cie, ktor� s� funkciou orbit�lneho pohybu, pozorovan� behom k�udn�ch f�z, s� produkovan� orbit�lne viazanou vari�ciou �iarenia symbiotickej hmloviny. Behom akt�vnych f�z tento typ vari�cie svetla mizne v d�sledku tvorby opticky hrubej pseudofotosf�ry okolo akt�vnej hviezdy (APVT-20-014402, Skopal, pr�ca �. 58)
Na z�klade presn�ho ur�enia fyzik�lnych parametrov k�udn�ch symbiotick�ch hviezd EG And a CQ Dra sme zistili, �e jedin�m zdrojom energie obidvoch dvojhviezd je akr�cia hmoty hviezdneho vetra obrej zlo�ky na kompaktn� hor�cu zlo�ku dvojhviezdy s tempom akr�cie r�dove 10-8 hmotnost� Slnka za rok. (APVT-20-014402, Skopal,� pr�ca �. 60)
Odvodili sme aproxima�n� vz�ahy pre z�kladn� parametre Rocheho ekvipotenci�ly � polomer a poz�cia vn�torn�ho Lagrangovho bodu L1 pre asynchr�ne rotuj�cu zlo�ku v dvojhviezdnom syst�me. Rozdiely medzi numerick�m rie�en�m a na�ou aproxim�ciou s� men�ie ne� 7 percent. Uk�zali sme, �e prij�maj�ca zlo�ka v interaguj�cej dvojhviezde m��e rotova� r�chlej�ie ne� je obe�n� peri�da v d�sledku akre�n�ho procesu. T�to mo�nos� sme demo�trovali na dvojhviezde TX UMa. (VEGA 4014,� Skopal, Kom��k, pr�ce �. 19 a 61)
Poprv�kr�t sme analyzovali simult�nne spektroskopick� a fotometrick� pozorovania nieko�k�ch chromosf�rick�ch akt�vnych hviezd slne�n�ho typu, z�skan� na zahrani�n�ch observatori�ch. V pr�pade z�krytovej hviezdy AR Lac boli odhalen� �kvrny na prim�rnej zlo�ke v stredn�ch hviezdnych ��rkach a v pr�pade SB1 s�stavy II Peg v n�zkych hviezdnych ��rkach. Tieto zistenia s� dole�it� pri ur�en� magnetick�ch cyklov u t�chto objektov (Zboril, pr�ce �. 65 a 66)
V anal�ze sveteln�ch kriviek magnetick�ch CP hviezd HD 90044 a HD 125248 sme aplikovali met�du �Principal Component Analysis�. Z�skali sme tak realistick� popis ich premennosti s minim�lnym po�tom vo�n�ch parametrov. (VEGA 3014, Zverko,� �i��ovsk�, pr�ca �. 132)����
Vypo��tali sme rozlo�enie energie v �iaren� CP-hviezdy s Teff =10 000 K, log g = 4,0 pre �irok� rozsah abundanci� krem�ka a �al��ch �ahk�ch prvkov. Vysvetlili sme rozdiely v rozdelen� energie a uvby jasnost� oproti norm�lnym hviezdam. (VEGA 3014, Zverko,� �i��ovsk�, pr�ca �. 131)
Uk�zali sme, �e Cremonovsk� �aso-priestor m��eme ch�pa� ako konfigur�ciu, ktor� je limitou ove�a fundament�lnej�ej �trukt�ry, ke� s�stava generuj�cich kvadratick�ch pl�ch sp��a �peci�lne podmienky (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ca �. 53)
Bolo zisten�, �e tri priestorov� s�radnice Cremonovsk�ho �aso-priestoru vykazuj� zauj�mav� �2+1� faktoriz�ciu vzh�adom na generick�ho pozorovate�a. Boli op�san� z�kladn� vlastnosti �pecifick�ho typu Cremonovsk�ho �aso-priestoru, ktor�ho pr�davn� dimenzie s� fundament�lne odli�n� od klasick�ch �asovej a priestorov�ch dimenzi�. (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ce �. 52 a 54)��
Objavili sme, �e s�stavy tzv. �vz�jomne nepredpojat�ch b�z� v Hilbertovom priestore kone�nej dimenzie q m��u by� ch�pan� ako tzv. obl�ky v projekt�vnych rovin�ch r�du q. Vlastnosti �stla�en�ch� kvantov�ch stavov sa daj� pop�sa� poliami a algebrami Galoisa. (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ce �. 43 a 55)
Bol n�jden� �zky vz�ah medzi abstraknou algebrou, projekt�vnou geometriou a �asov�m kodovan�m kvantovej inform�cie (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ca �. 97)
�