Štúdium English

Doktorandské štúdium na AsÚ SAV

Vyhlásenie konkurzu sa opiera o dohodu s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej študijnom programe sa Astronomický ústav SAV podieľa, ako aj o akreditáciu Astronomického ústavu SAV Ministerstvom školstva SR pre uvedený študijný program.


Konkurz (školský rok 2021/2022)

Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici vypisuje konkurz na doktorandské štúdium v študijnom programe

  • Astronómia a astrofyzika
Termín podania prihlášok: 15. máj 2021
Miesto podania prihlášky: Astronomický ústav SAV
059 60 Tatranská Lomnica
Termín konania prijímacieho pohovoru: koniec júna 2021
Požiadavky na prijímacie skúšky: požiadavky - klikni sem
Nástup doktorandského štúdia: 1. september 2021

Podmienkou pozvania na prijímacie konanie je absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia.

Vyplnenú prihlášku, s prílohami v nej uvedenými, je potrebné zaslať na adresu Astronomického ústavu.

Pre uvedený študijný program vypisuje Astronomický ústav SAV nasledovné témy:

  1. Medzihviezdne častice v medziplanetárnom priestore Slnečnej sústavy
    Školiteľ: RNDr. Mária Hajduková Jr., PhD. (Maria.Hajdukova@savba.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Oddelenie medziplanetárnej hmoty, Bratislava
    Sylabus:
        Zameranie práce: Vzhľadom na relatívny pohyb Slnka voči lokálnemu medzihviezdnemu mračnu by interakcia Slnečnej sústavy s medzihviezdnym prostredím mala viesť k výskytu medzihviezdnych častíc, alebo aspoň zrniečok medzihviezdneho prachu. Pohľad zvnútra Slnečnej sústavy by mal poskytnúť pozorovateľný prítok medzihviezdnej hmoty. Keďže identifikácia častíc medzihviezdneho pôvodu je zložitý proces, skutočné zastúpenie interstelárnych častíc v Slnečnej sústave stále nie je jednoznačne určené.
        Cieľ práce: Cieľom práce je zmapovanie prítoku medzihviezdnych častíc a sledovanie ich dráh v Slnečnej sústave. Ich vývoj je ovplyvňovaný interakciou častíc s medziplanetárnym prostredím a riadený silami, ktorých vplyv závisí od veľkosti častíc. V práci sa zameriame na väčšie častice - meteoroidy prichádzajúce k zemskej dráhe po hyperbolických dráhach vzhľadom k Slnku, ktoré by mohli byť pozorované ako meteory. Počítačové simulácie dráh medzihviezdnych častíc budú porovnávané s pozorovanými dráhami meteoroidov z prístupných meteorických databáz. Základná otázka je pomer medzihviezdnych častíc a častíc patricich medziplanetárnej hmote, ktoré by mali byť v danej oblasti registrované. Zastúpenie závisí od vzdialenosti od Slnka i od ekliptiky. Pre získanie širšieho záberu budú preto výsledky pozemských pozorovaní meteorov porovnané s výsledkami pozorovaní z vesmírnych detektorov prachu.
    Požiadavky:
    programovanie, angličtina
    Výskumný smer:
    Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
  2. Krátkodobé zmeny farieb v kométach vo veľkých heliocentrických vzdialenostiach
    Školiteľ: Mgr. Oleksandra Ivanova, PhD. (oivanova@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, pracovisko ústavu v Starej Lesnej
    Sylabus:
        Cieľ práce: Mikrofyzikálne vlastnosti častíc prachu vo veľkej väčšine komét možno odvodiť len pomocou technológie diaľkového snímania založenej na interakcii prachu so slnečným žiarením. Takáto interakcia sa prejavuje v troch skupinách javov: elastické rozptýlenie slnečného žiarenia vo viditeľných a blízkych infračervených pásmach, tepelné vyžarovanie absorbovaného slnečného žiarenia v strednej infračervenej oblasti a tlak žiarenia, ktorý ovplyvňuje pohyb častíc prachu a tým ich priestorové rozloženie v kóme a chvoste.
    Fotometrická farba častíc prachu je definovaná ako pomer tokov rozptýleného žiarenia meraných pri dvoch rôznych vlnových dĺžkach. Jej sila spočíva v relatívnej povahe, pretože závisí priamo na mikrofyzikálnych vlastnostiach prachových častíc a je nezávislá na ich počte v zornom poli. Toto je dôležité, pretože je známe, že počet prachových častíc tvoriacich kometárnu kómu je predmetom rýchlych a významných zmien.
    Hlavným cieľom práce je dlhodobé pozorovanie vybraných vzdialených komét, s vyhľadávaním zmien farby. Zisťovanie rýchlych zmien farieb vzdialených komét je dôležitým kľúčom pre lepšie pochopenie mikrofyzikálnych vlastností ich prachu.
        Metóda: Fotometria so širokopásmovými filtrami vybraných vzdialených komét. Štúdium rýchlych variácií indexu farieb vo vybraných vzdialených kométach, hľadanie frekvencie výskytu tohto javu v rôznych kométach, jeho vzájomná súvislosť s inými javmi na kométach. Vytvorenie farebných máp komét. Použitie spektra poskytne vyčerpávajúce informácie o prítomnosti plynných emisií v kométach, čo umožňuje veľmi hodnoverne odvodiť farbu kometárneho prachu.
    Požiadavky: znalosť angličtiny, dobrý fyzikálny základ, znalosť základov programovania (IDL), schopnosť samostatného štúdia literatúry.
    Výskumný smer: Štruktúra prúdov meteoroidov a komplexy malých telies Slnečnej sústavy, evolúcia a fyzikálne charakteristiky materských telies meteoroidov.
  3. Extrasolárne planéty a hnedí trpaslíci
    Školiteľ: RNDr. Ján Budaj, CSc. (budaj@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
    Sylabus:
        Zameranie práce: Extrasolárne planéty a hnedí trpaslíci sú exotické substelárne objekty, ktoré boli objavené pomerne nedávno. Majú veľmi chladné (no často silno ožarované) atmosféry, niektoré formujú mraky z ktorých prší železo, sklo, alebo soľ. Okrem astronómie ich štúdium môže prelínať aj iné vedné odbory ako: fyziku, meteorológiu, geofyziku, chémiu, alebo biológiu. Výskum v tejto oblasti rýchlo napreduje. Otvárajú sa nové možnosti, záhady, prekvapenia a problémy. Preto sa ťažisko-cieľ práce bude prelievať medzi dole uvedenými zameraniami podľa aktuálnej situácie, dostupnosti dát a najmä záujmu a aktivity doktoranda.
        Cieľ práce:
            -štúdium rozpadávajúcich sa exoplanét/exoasteroidov na veľmi tesných dráhach okolo hviezdy (fotometria a modelovanie)
            -štúdium zákrytových systémov s prachovými diskami a s možnou planétou (fotometria a modelovanie spektier a svetelných kriviek)
            -štúdium reflexného efektu a albeda v interagujúcich dvojhviezdach s chladnou zložkou a v exoplanétach (fotometria a modelovanie)
            -hľadanie variácií v časoch tranzitov známych exoplanét a potenciálnej ďalšej planéty (fotometria).
    Požiadavky:
    nutné: znalosť anglického jazyka, základov astrónomie a astrofyziky vítané sú: skúsenosti s výpočtovou technikou, operačným systémom Linux, programovaním (Fortran), astronomickými pozorovaniami a samostatnosť.
    Výskumný smer:
    Extrasolárne planéty, hnedí trpaslíci a málo hmotné hviezdy
  4. Dvojnásobne a viacnásobne zákrytové hviezdne sústavy
    Školiteľ: RNDr. Theodor Pribulla, CSc. (pribulla@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
    Sylabus:
        Zameranie práce: Systematické pozorovanie oblohy družicami zameranými na detekciu a štúdium exoplanét (CoRoT, KEPLER, TESS) viedlo k objavu trojhviezdnych a štvorhviezdnych sústav v ktorých dochádza k zákrytom na nielen vo vnútornej ale aj na vonkajšej dráhe (viacnásobne zákrytov) alebo na oboch vnútorných dráhach (dvojnásobne zákrytové). Keďže priebeh zákrytov na vonkajšej dráhe závisí aj na rozmeroch a vzájomných sklonoch dráh, analýzou ich svetelných kriviek je možné určiť nielen fotometrické elementy ale aj hmotnosti zložiek bez potreby spektroskopických pozorovaní. V prípade dostupnosti vysokodisperznej spektroskopie je možné určiť viac parametrov a parametre upresniť. Spektroskopia počas zákrytov umožňuje na základe tzv. Rossiter-McLaughlinovho efektu určiť aj priemet odklonu rotačných osí zložiek voči rovine dráhy. Ten silno ovplyvňuje rýchlosť apsidálneho pohybu v sústavách s excentrickými dráhami. Odklon rotačných osí od kolmice na rovinu dráhy nám prináša aj informácie o dynamickom vývoji viacnásobnej sústavy. Ak je pomer obežnej doby vonkajšej a vnútornej dráhy malý, je možné pozorovať abnormálny apsidálny pohyb prípadne ďalšie poruchy vnútorných dráh. Modelovanie takýchto sústav vyžaduje zahrnutie viacerých efektov (napr. efekt konečnej rýchlosti svetla, reflexný efekt, elipticita zložiek, gravitačné stemnenie). Vysoká presnosť družicových svetelných kriviek však kladie veľké nároky na presnosť modelovania a syntézu teoretických kriviek. Systematické rozdiely modelových a pozorovaných svetelných kriviek pritom poukazujú na ďalšie neznáme efekty alebo nepresnosť modelovania (napríklad gravitačné stemnenie alebo reflexný efekt).
        Cieľ práce: Detekcia a modelovanie dvojnásobne a viacnásobne zákrytových sústav. Určenie elementov dráh a absolútnych parametrov zložiek. Zahrnutie jemných efektov svetelných kriviek a porúch dráhy pri modelovaní zákrytov.
    Požiadavky:
    znalosť angličtiny – znalosť programovania - schopnosť samostatného štúdia literatúry.
    Výskumný smer:
    Klasické dvojhviezdy a viacnásobné sústavy
  5. Exoplanéty tranzitujúce rýchlorotujúce hviezdy
    Školiteľ: RNDr. Theodor Pribulla, CSc. (pribulla@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
    Sylabus:
        Zameranie práce: Väčšina známych exoplanét bola nájdená pri Slnku-podobných hviezdach neskorých spektrálnych typov. Nájdenie exoplanét okolo hviezd skorých spektrálnych typov je komplikované najmä veľkým pomerom polomerov hviezdy a planéty, čo znamená malú hĺbku tranzitu. Pri spektroskopickej detekcii je problematická vysoká rotačná rýchlosť materskej hviezdy a malé množstvo spektrálnych čiar, čo výrazne znižuje presnosť meraní radiálnej rýchlosti. Niekedy sú komplikáciou aj pulzácie materskej hviezdy. Často je preto nutné potvrdiť existenciu exoplanéty Dopplerovskou tomografiou tranzitu. Priebeh tranzitu v profiloch čiar nám však umožňuje určiť premietnutý odklon rotačnej osi materskej hviezdy od kolmice na rovinu dráhy. Ak máme k dispozícii vysokopresnú družicovú fotometriu, je využitím gravitačného stmavnutia povrchu rýchlorotujúcej hviezdy možné určiť aj skutočný (nie premietnutý) odklon. Ten nám hovorí o evolučnej histórii objektu. Pri niektorých objektoch (napr. Kepler-13Ab) bola zistená precesia dráhy exoplanéty spôsobená slapovým pôsobením rotáciou deformovanej materskej hviezdy. To sa prejavuje najmä zmenou trvania tranzitu (TDV) kvôli posunu jeho tetivy po povrchu hviezdy. Precesia dráhy exoplanéty a s ňou zviazaná precesia rotačnej osi materskej hviezdy nám prinášajú informácie o vnútornej stavbe hviezdy.
        Cieľ práce: Detekcia tranzitujúcich sústav vykazujúcich zmenu trvania tranzitu (TDV). Realistické modelovanie tranzitov exoplanét okolo rýchlo rotujúcich hviezd zahrnutím viacerých jemných efektov (presný tvar hviezdy a planéty, Dopplerovské šošovkovanie, gravitačné stemnenie a pod.). Zistenie vplyvu vlnovej dĺžky na svetelné krivky v súvislosti s nadchádzajúcou misiou ARIEL.
    Požiadavky:
    znalosť angličtiny – znalosť programovania - schopnosť samostatného štúdia literatúry.
    Výskumný smer:
    Extrasolárne planéty, hnedí trpaslíci a málo hmotné hviezdy
  6. Cyklus slnečnej aktivity - empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
    Školiteľ: RNDr. Ján Rybák, CSc. (choc@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
    Sylabus:
    Analýza dlhodobých radov pozorovaní slnečnej aktivity - slnečných škvŕn, magnetických polí ako i pozorovaní protuberancií a zelenej koróny, vypracovaných na AsÚ SAV - pre určenie priebehu a významnosti prejavov rozdielnej aktivity oddelene na jednotlivých hemisférach Slnka s hľadaním empirických implikácií pre modelovanie slnečnej aktivity numerickými metódami opisujúcimi slnečné dynamo. Predpokladaným výsledkom práce je nájdenie časového vývoja časovej a šírkovej asymetrie slnečnej aktivity pre obdobie viacerých slnečných cyklov a analýza jej významnosti v jednotlivých obdobiach s preskúmaním prípadných periodicít aktivity.
    Špeciálne požiadavky:
    znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
    Výskumný smer:
    Štúdium fyzikálnych vlastností a procesov v atmosfére Slnka.
  7. Formovanie mladých hviezd typu T Tauri a ich planetárnych sústav
    Školiteľ: Mgr. Martin Vaňko, PhD. (vanko@ta3.sk)
    Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
    Sylabus:
        Zameranie práce: T Tauri hviezdy sú mladé (do 100 miliónov rokov), málo hmotné (menej než 3 hmotnosti Slnka), značne premenné hviezdy, neskorých spektrálnych typov (neskoršie než F) s pekuliárnymi emisnými čiarami, ktoré sú spojené s molekulárnymi oblakmi regiónmi formujúcimi nové hviezdy (napr. Rho Ophiuchi, hmlovina v Orióne, Taurus-Auriga, Cefeus-Kasiopeja). Ich spektrá ukazujú vysoké zastúpenie lítia v porovnaní so Slnkom a ďalšími hviezdami na hlavnej postupnosti. Klasifikujeme dve triedy týchto objektov: (i) klasické TT stále obklopené okolo-hviezdnou obálkou (z angl. CTTS), a (ii) TT so slabým výskytom spektrálnych čiar (z angl. weak-line, WTTS) kde okolo-hviezdna obálka už nie je pozorovaná. TT hviezdy, najmä WTTS, sú zdrojom silných röntgenových emisií a majú vysoké rotačné rýchlosti (rádovo desiatky km/s). Na základe vysoko-disperzných spektier v blízkej IR oblasti sa ukázalo, že väčšina mladých hviezd sú dvojhviezdy alebo viacnásobné sústavy s typickou uhlovou vzdialenosťou zložiek 0,3"-0,5". Štúdiom TT hviezd, predovšetkým v dvojhviezdach a viacnásobných sústavách, sa dostávame k lepšiemu porozumeniu ich vzniku a vývoja až do fázy, kedy začnú svietiť vo viditeľnej oblasti spektra a stanú sa normálnymi hviezdami, ako aj možnej formácie ich planetárnych sústav.
        Cieľ práce: Pozorovania T Tau kandidátov (vo vybraných regiónoch) a modelovanie dvojhviezdnych zložiek obsahujúcich mladé hviezdy vo veku niekoľko miliónov rokov, určiť ich fyzikálne parametre, rotačné periódy, charakter a príčinu ich fotometrickej variability.
        Metóda: Fotometrické monitorovanie vybraných objektov v regióne Cefeus-Kasiopeja pomocou prístrojového vybavenia AsÚ SAV. Spektroskopické pozorovania za účelom získania krivky radiálnych rýchlostí a detekcie Li čiary na vlnovej dĺžke 670,8 nm, ktorá je indikátorom veku objektu. Vybrané objekty sú vhodné na pozorovanie echelle spektrografom eShel (R=11000, Shelyak Instruments) umiestneného na 60cm ďalekohľade typu Cassegrain v pavilóne G1 na observatóriu AsÚ SAV v Starej Lesnej a na 1,3 m ďalekohľade Nasmyth-Cassegrain na Skalnatom Plese (https://www.ta3.sk/l3_sk.php?p3=sto).
    Požiadavky:
    znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
    Výskumný smer:
    Klasické dvojhviezdy, viacnásobné sústavy

V Tatranskej Lomnici 11.2.2021

Mgr. Peter Gömöry, PhD.
vedúci školiaceho pracoviska

Požiadavky

Študijný program: ASTRONÓMIA A ASTROFYZIKA

Spoločná odborová komisia



Dátum a čas: 15.5. 2021 06:21:54 CEST
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!