Pre Slovensko riadiaci výbor IAU100 NameExoWorlds vybral exoplanétu objavenú v roku 2007 pri hviezde, ktorá nesie označenie HAT-P-5. Táto hviezda, premietajúca sa do letného súhvezdia Lýra, je podľa najnovších meraní družice Gaia od Zeme vzdialená asi 990 svetelných rokov. Má zhruba 12 magnitúdu a je spektrálneho typu G1V, teda celkom podobná nášmu Slnku. Je o niečo väčšia, hmotnejšia (asi 1,16-krát) a teplejšia o zhruba 200 kelvinov. Oproti našej materskej hviezde je pravdepodobne mladšia, má asi 1,7 až 2,5 miliardy rokov. V jej planetárnom systéme poznáme zatiaľ jedinú planétu HAT-P-5b.
Objav planéty HAT-P-5b bol ohlásený 9. októbra 2007 v The Astrophysical Journal Letters. Bola objavená pomocou metódy tranzitov (teda na základe meraní poklesov jasnosti materskej hviezdy, keď popred ňou prechádza jej planéta) v rámci projektu HATNet (The Hungarian-made Automated Telescope Network Exoplanet Survey), ktorý prevádzkuje od roku 2003 Princeton University v USA. Sieť siedmych ďalekohľadov HATNet okrem planéty HAT-P-5b doteraz objavila ďalších 60 exoplanét.
Porovnanie Jupitera a planéty HAT-P-5b (umelecká predstava).
„Slovenská“ exoplanéta patrí do kategórie horúcich Jupiterov. Svoju materskú hviezdu obehne za 2,79 dňa (asi 67 hodín), má hmotnosť 1,06 hmotností Jupitera, je teda asi 337-krát hmotnejšia ako Zem. Zaujímavé je, že pri tejto hmotnosti a polomere asi o 26 % väčšom ako má Jupiter je priemerná hustota tejto planéty menšia ako hustota vody, takže HAT-P-5b by, podobne ako Saturn, na dostatočne veľkom oceáne plávala. Aj keď ide o pomerne blízky systém, nie je zaujímavý z hľadiska možnej existencie života ako ho poznáme na Zemi. Obieha totiž takmer desať krát bližšie okolo svojej hviezdy ako Merkúr okolo Slnka a rovnovážna teplota tejto plynnej planéty je takmer 1 400 kelvinov.
V prípade, že by ste chceli „našu“ exoplanétu pozorovať, už od polovice apríla je pozorovateľná takmer celú noc, spočiatku na východe, neskôr nad juhom. Od septembra bude pozorovateľná najmä v prvej polovici noci, na juhozápade až západe. Samozrejme, keďže ide o hviezdu 12. magnitúdy, na jej pozorovanie je potrebný ďalekohľad a dostatočne tmavá obloha. Jej približná poloha sa však dá nájsť jednoducho, pretože súhvezdie Lýra ponúka niekoľko pomerne jasných orientačných hviezd. Na obrázku nižšie je zaznačená poloha systému HAT-P-5 na oblohe. Presnú polohu na oblohe môžete zistiť napríklad použitím online verzie programu Stellarium, keď od vyhľadávacieho políčka v hornej časti stránky zadáte HAT-P-5.
Verziu na vytlačenie s bielym pozadím si môžete stiahnuť tu.
Počas pozorovaní tohto planetárneho systému i ďalších krás nočnej oblohy nezabudnite, že slovenská exoplanéta a jej materská hviezda čakajú na svoje mená. Zapojte sa do súťaže a možno práve váš návrh bude víťazný a stanete sa tak prvou Slovenkou alebo Slovákom, ktorí pomenovali cudziu planétu