Medzinárodný heliofyzikálny rok v SAV


Dňa 4. mája bola v Starej Lesnej tlačová beseda, na ktorej vedci z troch ústavov SAV novinárom priblížili Medzinárodný heliofyzikálny rok.

Astronomický ústav SAV (AsÚ SAV), Ústav experimentálnej fyziky SAV (ÚEF SAV) a Geofyzikálny ústav SAV (GfÚ SAV) usporiadali 4. mája 2007 v Starej Lesnej tlačovú besedu k Medzinárodnému heliofyzikálnemu roku 2007. Anglická skratka IHY. V úvodnej časti besedy, ktorú moderoval riaditeľ AsÚ SAV doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., informoval prof. Karel Kudela z ÚEF SAV o význame IHY a tiež o aktivitách experimentálnej kozmickej fyziky v rámci tohto programu, RNDr. Július Sýkora, DrSc. z AsÚ SAV o astronomických programoch a RNDr. Alina Prigancová, CSc. z GfÚ SAV o geofyzikálnych programoch v rámci IHY. Súčasťou IHY je aj popularizačný výstup, o ktorom informovali RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z AsÚ SAV a prof. Karel Kudela.

Novinárov z televízie TA3, tlačovej agentúry TASR a regionálnej tlače zúčastnených na tlačovej besede však nezaujímal len Medzinárodný heliofyzikálny rok, ale aj história pozorovania Slnka na AsÚ SAV, postavenie koronálnej stanice na Lomnickom štíte z hľadiska svetového výskumu koróny, dosah slnečnej aktivity na ľudí, predpovede kozmického počasia, príprava prístrojov na družice v Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV, zloženie Slnka z hľadiska výskytu drahých kovov a tiež popularizácia vedeckých výsledkoch skúmania v rámci IHY.

Medzinárodný heliofyzikálny rok 2007 súvisí s 50. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, známej pod menom Sputnik 1, ktorá odštartovala 4. októbra 1957. Vyhlásený je pod patronátom OSN a nadväzuje na predchádzajúce veľké medzinárodné programy:

  • Medzinárodný polárny rok 1 (IPY1, 1882-1883),
  • Medzinárodný polárny rok 2 (IPY2, 1932-1933),
  • Medzinárodný geofyzikálny rok, IGY (1957-1958).


IHY má tri základné úlohy:

  • zlepšiť naše vedomostí o heliofyzikálnych procesoch (na Slnku, Zemi a v heliosfére),
  • pokračovať v tradícií medzinárodného výskumu a zachovávať dedičstvo pri príležitosti 50. výročia Medzinárodného geofyzikálneho roka,
  • demonštrovať krásu, dôležitosť a význam kozmickej a pozemskej vedy pre náš svet.

    IHY si stanovil nasledovné ciele:

    1. Rozvinúť základnú heliofyzikálnu vedu cestou prierezového výskumu procesov v kozme
    2. Určiť odozvy zemskej magnetosféry a planetárnych magnetosfér a atmosfér na vonkajšie vplyvy
    3. Rozšíriť výskum systému Slnko-heliosféra až do oblasti medzihviezdneho prostredia
    4. Podporovať medzinárodnú vedeckú spoluprácu vo výskume heliofyzikálnych javov v súčasnosti a budúcnosti
    5. Zachovať históriu a dedičstvo medzinárodného geofyzikálneho roka pri príležitosti jeho 50. výročia
    6. Zverejňovať jedinečné výsledky MHR nielen vedeckej komunite, ale aj najširšej laickej verejnosti

    Na IHY sa podieľajú nasledovné vedecké disciplíny:
    • Slnečná fyzika,
    • Planetárne magnetosféry,
    • Heliosféra a kozmické žiarenie,
    • Planetárne ionosféry, termosféry a mezosféry,
    • Klimatické výskumy,
    • Heliobiológia.

    Na aktivitách v rámci Medzinárodného heliofyzikálneho roku 2007 na Slovensku sa zúčastňujú vedci, technici, učitelia a ďaľší odborní pracovníci viacerých inštitúcií v SR (SAV, vysoké školy, zariadenia Ministerstva kultúry, atď).

    Ďalšie informácie o IHY získate na stránke http://ihy.saske.sk.

    Text: Ján Svoreň, riaditeľ AsÚ SAV

    Foto: Archív AsÚ SAV




  • Obrázky:


    Prístroj NUADU v magnetosférickej misii Double Star ( Dvojhviezda, Shuang-Xing ), ktorá je čínsko - európskym projektom v rámci ESA a Čínskej kozmickej agentúry. Double Star úzko spolupracuje s misiou ESA-CLUSTER . Podstatná časť prístroja NUADU bola navrhnutá a vyvinutá na Ústave experimentálnej fyziky SAV.





    Pohľad na účastníkov tlačovej besedy. Zľava Alina Prigancová, riaditeľ Astronomického ústavu SAV Ján Svoreň a riaditeľ Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Karol Flachbart.



    Prof. Karel Kudela.



    Novinárov informuje astronóm Július Sýkora.



    Na otázky novinárov odpovedá Alina Prigancová.



    Odlišný vzhľad Slnka v ultrafialovom žiarení počas minima (vľavo) a maxima (vpravo) 11-ročného slnečného cyklu. (Foto: ESA/NASA/SOHO)



    Polárna žiara ako dôsledok vniknutia elektricky nabitých častíc do zemskej magnetosféry. Vyskytuje sa predovšetkým v oblastiach zemských magnetických pólov.




    Dátum a čas: 7.12. 2024 16:02:17 CET
    Valid XHTML 1.0! Valid CSS!