Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2026

Východy a západy Slnka a Mesiaca

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre prvý štvrťrok 2026 sú uvedené v zimnom čase (SEČ) od začiatku roka do 28. marca 2026 a v „letnom“ čase (LSEČ) od 29. do 31. marca 2026.

 

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

január        05

07h43m

16h09m

18h42m

09h24m

január        15

07 38

16 22

05 26

12 47

január        25

07 29

16 37

09 58

00 10

február       05

07 15

16 54

21 24

08 36

február       15

06 59

17 11

06 19

14 44

február       25

06 41

17 27

10 07

02 41

marec         05

06 25

17 40

20 15

06 56

marec         15

06 05

17 55

04 45

13 37

marec         25

05 44

18 10

09 02

01 43

 

Fázy Mesiaca

 

 

 spln

03. január

01. február

03. marec

 posledná štvrť

10. január

09. február

11. marec

 nov

18. január

17. február

19. marec

 prvá štvrť

26. január

24. február

25. marec

 

Zatmenia Slnka a Mesiaca

V  prvom štvrťroku 2026 nastane prstencové zatmenie Slnka 17. februára a uplné zatmenie  Mesiaca 3. marca. Z územia Slovenska nebudú obidva zatmenia pozorovateľné ani ako čiastočné. 

 

Viditeľnosť planét

V prvom štvrťroku 2026 sú podmienky na pozorovanie planét dobré. Merkúr bude dobre pozorovateľný v strede februára, Venuša v marci, Mars nebude pozorovateľný vôbec. Podmienky  na pozorovanie Jupitera sú výborné, u Saturna dobré s výnimkou marca.

Merkúr – V januári budú podmienky na pozorovanie Merkúra nepriaznivé. V prvej dekáde februára zapadá tesne po Slnku vo večernom súmraku, v polovici februára už jeden a pol hodiny po Slnku. Najlepšie podmienky budú okolo najväčšej východnej elongácie 19. februára, keď bude na oblohe vzdialený až 18 stupňov od Slnka. Koncom februára bude zapadať tesne po Slnku, v prvej dekáde marca nebude pozorovateľný. V druhej dekáde marca bude na rannej oblohe, vychádzať bude počas svitania tesne pred východom Slnka. Podmienky sa postupne zlepšia, koncom marca bude vychádzať viac ako 1 hodinu pred Slnkom. 

Venuša – V januári budú podmienky na pozorovanie Venuše nepriaznivé. V prvej dekáde februára bude zapadať počas súmraku tesne po Slnku, v polovici februára necelú hodinu po Slnku. Podmienky na pozorovanie sa budú stále zlepšovať a koncom marca bude zapadať takmer 2 hodiny po západe Slnka. Večer 29. januára budú Merkúr a Venuša v konjunkcii vzdialené na oblohe len 41 oblúkových minút. V súmraku môžeme toto priblíženie skúsiť pozorovať triédrom.

Mars – V januári a februári budú podmienky na pozorovanie Marsu nepriaznivé. V marci bude vychádzať počas ranného brieždenia tesne pred východom Slnka.

Jupiter – podmienky na pozorovanie Jupitera budú výborné. V januári bude na nočnej oblohe celú noc. Vo februári bude zapadať ráno okolo 5. hodiny, v marci okolo 3. hodiny.

Saturn – podmienky na pozorovanie Saturna budú dobré, celý štvrťrok bude na večernej oblohe. V januári bude zapadať okolo 22. hodiny, vo februári okolo 20. hodiny. V marci bude viditeľný vo večernom súmraku, zapadať bude tesne po západe Slnka.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Január – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)

 

Január – večerná obloha

Február – ranná obloha  (poloha Mesiaca 15. februára)

 

Február – večerná obloha

 

Marec – ranná obloha  (poloha Mesiaca 16. marca)

Marec – večerná obloha

 

Meteorické roje

V prvom štvrťroku 2026 očakávame len jeden významný meteorický roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.

Kvadrantidy – meteorický roj činný od 28. decembra do 12. januára s maximom aktivity 3. januára 2026 pred polnocou

Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od západu Slnka 3. januára do rána 4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 90 meteorov za hodinu. Dôvodom krátkeho trvania roja je veľký sklon dráhy meteoroidov voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka, ktorý je podľa nedávnych štúdií P. Jenniskensa v priemere 72 stupňov. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 bolo na radare zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Nie je však tak známy medzi ľuďmi, vzhľadom na pozorovanie v náročných zimných podmienkach. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď kométa 96 P/Machholz alebo asteroid 2003 EH1, ktorý môže byť vyhasnutým jadrom kométy C/1491 Y1 pozorovanej v Číne, Japonsku a Kórei. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2026 sú podmienky na pozorovanie extrémne nepriaznivé – pozorovanie v noci maxima bude rušiť svit Mesiaca, ktorý je v deň maxima v splne.

Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa tiež názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (latinsky Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja teraz. Netreba si ho zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastiera – so slabým rojom Alfa Bootíd aktívnym koncom apríla a nepravidelným rojom Júnových Bootíd s aktivitou koncom júna. Gravitačným pôsobením Jupitera sa prúd meteoroidov spôsobujúci Kvadrantidy postupne posúva preč od dráhy Zeme, takže približne o 1000 rokov už prachové častice tohto prúdu nebudú vstupovať do zemskej atmosféry a meteorický roj prestane pre pozorovateľov na Zemi existovať.

Radiant meteorického roja Kvadrantíd.

Kométy

V prvom štvrťroku 2026 očakávame 3 kométy jasnejšie ako 12. magnitúda. V polovici februára bude v dosahu aj tých najmenších ďalekohľadov kométa C/2024 E1 (Wierzchos).

Krátkoperiodická kométa 24P/Schaumasse

Kométa 24P/Schaumasse je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét objavená Alexandrom Schaumassom v Nice vo Francúzsku 1. decembra 1911 ako objekt 12. magnitúdy. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 11,5 stupňa, obežná doba 8,17 roka, vzdialenosť afélia 6,93 au. Jadro kométy má priemer približne 2,6 km. Pri návratoch v rokoch 1935, 1968, 1976 a 2009 nebola pozorovaná. Dôvodom je buď nízka aktivita so slabou kómou alebo prechod perihéliom na opačnej strane od Slnka voči polohe Zeme. Perihéliom prejde 8. januára 2026 vo vzdialenosti 1,19 au od Slnka. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku roka do konca marca 2026. V januári a februári budú výborné podmienky na pozorovanie. Kométa 24P/Schaumasse bude v januári a februári vychádzať okolo 23. hodiny a bude viditeľná až do rána. V marci bude vychádzať ešte o hodinu skôr, bude však už menej jasná. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Január    05 

  13h 07m

 +13°33’

  94,1°

7,9

               15

13  46

+11  36

94,0

8,0

               25

14  19

+09  52

95,3

8,3

Febuár    04

14  46

+08  25

97,9

8,7

               14

15  06

+07  18

102,0

9,2

               24

15  20

+06  29

107,7

9,9

Marec     06

15  27

+05  52

114,8

10,6

               16

15  29

+05  22

123,3

11,4

               26  

15  24

+04  51

133,1

12,2

 

Vyhľadávacia mapka kométy 24P/Schaumasse (oranžová čiara s dátumami) v januári až marci 2026 v súhvezdiach Panny, Pastiera a Hada. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Kométa C/2024 E1 (Wierzchos)

Kométu C/2024 E1 (Wierzchos)  objavil  3. marca 2024 Kacper W. Wierzchos pomocou 1,5-m reflektora observatória Mt. Lemmon v Arizóne (USA) ako objekt 20,4 magnitúdy. Bola tiež nájdená na predobjavovej snímke získanej 15. februára 2024 pomocou 1,2-m Schmidtovej kamery na MtPalomare (USA). Perihéliom prejde 20. januára 2026 vo vzdialenosti 0,57 astronomickej jednotky od Slnka. Dráha je je málo odlišná od paraboly so sklonom 75,2 stupňa voči rovine ekliptiky. Nepresnosť v určení výstrednosti dráhy umožňuje riešenia od eliptickej dráhy s obežnou dobou viac ako milión rokov po hyperbolickú dráhu s jedným prechodom vnútornou Slnečnou sústavou. Astrometrické merania po prechode perihéliom umožnia spresniť tieto údaje. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude do konca apríla 2026. Koncom januára v blízkosti perihélia bude kométa C/2024 E1 (Wierzchos) na hranici viditeľnosti voľným okom z južnej pologule, zo Slovenska však začne byť pozorovateľná až koncom februára tesne po západe Slnka. V marci bude na večernej oblohe, zapadať bude po polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Február    14 

 00h 48m

   -35° 02’

 45,8°

6,0

                 24

02  10

-22  04

54,6

6,8

Marec      06

03  08

-09  05

60,2

7,7

                16

03  49

+01  10

62,0

8,7

                26

04  22

+08  38

60,9

9,5

 

Vyhľadávacia mapka kométy C/2024 E1 (Wierzchos) (oranžová čiara s dátumami) vo februári a marci 2026 v súhvezdiach Sochára, Pece, Veľryby, Eridana a Býka. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Kométa C/2025 R3 (PANSTARRS)

Kométa C/2025 R3 bola objavená 8. septembra 2025 ďalekohľadom projektu Pan-STARRS (Panoramic Survey Telescope & Rapid Response System – Panoramatický prieskumný ďalekohľad a systém rýchlej reakcie) s priemerom objektívu 1,8 metra observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. V čase objavu mala jasnosť 19. magnitúdu. Kométa je na mierne hyperbolickej dráhe (číselná excentricita e=1,000332), ale pri pohybe vo vnútornej Slnečnej sústave môže gravitačný vplyv planét zmeniť jej dráhu na eliptickú s dobou obehu viac ako milión rokov. Sklon jej dráhy k rovine ekliptiky je 125 stupňov, čo znamená, že okolo Slnka preletí v opačnom smere ako sa pohybujú všetky veľké planéty, asteroidy a väčšina komét.

Najbližšie popri Slnku preletí 19. apríla 2026 vo vzdialenosti 0,499 astronomických jednotiek (približne 75 miliónov km). Najbližšie k Zemi bude 26. apríla vo vzdialenosti 73 miliónov km. Keďže ide o prvé priblíženie tejto kométy k Slnku, predpovede akú jasnosť dosiahne sa veľmi líšia. Niektoré nevylučujú v apríli ani jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom. Kométa postupne zjasňuje, do dosahu pozorovania amatérskymi ďalekohľadmi sa dostane v poslednej dekáde marca. Zo Slovenska bude viditeľná na rannej oblohe, vychádzať bude 3 hodiny pred východom Slnka. Viditeľná bude v súhvezdí Pegasa. Efemerida pre 0 hodín UT:   

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Marec      25

 22h 36m

   +19° 17’

 30,0°

12,0

                30

22  41

+19  36

31,7

11,2

Vyhľadávacia mapka kométy C/2025 R3 (PANSTARRS) (oranžová čiara s dátumami) v poslednej dekáde marca 2026 v súhvezdí Pegasa.

Vysvetlivky k tabuľkám:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach