Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2026

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre druhý štvrťrok 2026 sú uvedené v „letnom“ čase (LSEČ).

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

apríl   05

06h21m

19h26m

23h43m

07h10m

apríl   15

06 01

19 41

04 59

17 12

apríl   25

05 42

19 56

13 04

03 21

máj    05

05 25

20 10

23 29

06 46

máj    15

05 10

20 24

03 53

19 05

máj    25

04 58

20 37

14 37

02 17

jún     05

04 50

20 48

00 13

08 52

Jún     15

04 47

20 55

04 21

22 00

jún     25

04 49

20 57

17 10

01 25

 

Fázy Mesiaca

 spln

02. apríl

01. máj

 

 posledná štvrť

10. apríl

09. máj

08. jún

 nov

17. apríl

16. máj

15. jún

 prvá štvrť

24. apríl

23. máj

21. jún

 spln

 

31. máj

30. jún

 

Zatmenia Slnka a Mesiaca

V  druhom štvrťroku 2026 nenastane ani zatmenie Slnka ani zatmenie  Mesiaca.

 

Viditeľnosť planét 

V druhom štvrťroku 2026 sú podmienky na pozorovanie planét dobré. Merkúr bude dobre pozorovateľný v strede júna, Venuša a Jupiter budú výborne viditeľné na večernej oblohe celý druhý štvrťrok. Podmienky na pozorovanie Marsu a Saturna sa budú postupne zlepšovať.

Merkúr – Začiatkom apríla bude síce v najväčšej západnej elongácii, vychádza necelú hodinu pred Slnkom, bude však veľmi nízko nad obzorom. Lepšie podmienky na jeho pozorovanie budú až v poslednej dekáde mája, keď bude vo večernom súmraku zapadať viac ako hodinu po Slnku. V júni bude pozorovateľný večer po západe Slnka, 15. júna počas najväčšej východnej elongácie zapadne až 1 hodinu a 40 minút po Slnku.

Venuša – Celý druhý štvrťrok budú podmienky na pozorovanie Venuše výborné. V strede apríla zapadá 2 hodiny po Slnku, v strede mája až 3 hodiny po Slnku, v polovici júna ešte stále 2 a pol hodiny po Slnku.

Mars – V apríli vychádza tesne pred Slnkom, bude ťažko pozorovateľný v rannom brieždení. V máji a júni sa podmienky postupne zlepšia. V strede mája vychádza 1 hodinu pred Slnkom, v poslednej dekáde júna už 2 hodiny pred Slnkom.

Jupiter – podmienky na pozorovanie Jupitera budú výborné. V strede apríla zapadá 2 hodiny po polnoci, v strede mája 1 hodinu po polnoci a koncom júna necelé 2 hodiny po Slnku.

Saturn – v apríli bude prakticky nepozorovateľný na presvetlenej oblohe, vychádza tesne pred Slnkom. V strede mája vychádza 1 a pol hodiny pred Slnkom, v strede júna už 3 hodiny pred Slnkom.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Apríl – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)

 

Apríl – večerná obloha

 

Máj – ranná obloha  (poloha Mesiaca 16. mája)

 

 

Máj – večerná obloha

 

 

Jún – ranná obloha  (poloha Mesiaca 15. júna)

 

Jún – večerná obloha

 

Meteorické roje

V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.

Lyridy – meteorický roj činný od 16. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla 2026

Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 astronomickej jednotky) – gravitačné poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2026 sú dobré, Mesiac bude v čase maxima 2 dni pred prvou štvrťou a bude svojim svitom len minimálne rušiť pozorovanie. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.

Radiant meteorického roja Lyríd

 

Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 25. apríla do 23. mája s maximom aktivity 6. mája 2026

Meteorický roj súvisí rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou až 64 km/s. Je to spôsobené tým, že Halleyho kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyho kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2026 nie sú veľmi priaznivé – bude rušiť svit Mesiaca, ktorý je 1. mája v splne. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.

Radiant meteorického roja Eta Aquaríd

 

Kométy

V druhom štvrťroku 2026 očakávame 5 komét jasnejších ako 12. magnitúda. V dosahu aj malých ďalekohľadov bude v prvej polovici apríla kométa C/2025 R3 (PANSTARRS) a máji a júni periodická kométa 10P/Tempel  2.

Kométa C/2024 E1 (Wierzchos)

Kométu C/2024 E1 (Wierzchos)  objavil  3. marca 2024 Kacper W. Wierzchos pomocou 1,5-m reflektora observatória Mt. Lemmon v Arizóne (USA) ako objekt 20,4 magnitúdy. Bola tiež nájdená na predobjavovej snímke získanej 15. februára 2024 pomocou 1,2-m Schmidtovej kamery na MtPalomare (USA). Perihéliom prešla 20. januára 2026 vo vzdialenosti 0,57 astronomickej jednotky od Slnka. Dráha je je málo odlišná od paraboly so sklonom 75,2 stupňa voči rovine ekliptiky. Nepresnosť v určení výstrednosti dráhy umožňuje riešenia od eliptickej dráhy s obežnou dobou viac ako milión rokov po hyperbolickú dráhu s jedným prechodom vnútornou Slnečnou sústavou. Astrometrické merania po prechode perihéliom umožnia spresniť tieto údaje. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude do konca apríla 2026. V  apríli bude na večernej oblohe, zapadať bude okolo 23. hodiny. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Apríl        05          

04  48

+14  01

57,9

10,3

                15

05  11

+17  58

53,8

11,0

                25

05  32

+20  56

49,0

11,6

Vyhľadávacia mapka kométy C/2024 E1 (Wierzchos) (oranžová čiara s dátumami) v apríli 2026 v súhvezdiach Býk a Orión. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Kométa C/2026 A1 (MAPS)

Kométa C/2026 A1 (MAPS) bola objavená 13. januára 2026 z observatória San Pedro de Atacama v chilskej púšti Atacama. Kométa bola objavená v rámci programu MAPS (názvom projektu sú prvé písmená jeho riešiteľov – Maury, Attard, Parrott a Signoret) ďalekohľadom s priemerom len 28 cm ako objekt 17,8 magnitúdy. Kométa patrí do Kreutzovej skupiny komét, ktoré sa v perihéliu svojej dráhy mimoriadne približujú k Slnku a prelietavajú cez slnečnú korónu. Objav vo vzdialenosti viac ako 2 astronomické jednotky od Slnka z nej robí kométu objavenú najďalej od Slnka zo všetkých známych komét Kreutzovej skupiny. Perihlélium dosiahne 4. apríla 2026 približne 162 000 km od povrchu Slnka. Z extrapolácie dráhy spätne vychádza, že kométa prešla posledne popri Slnku približne pred 1700 rokmi.

Podmienky na jej pozorovanie sú lepšie z južnej pologule. V čase prechodu perihéliom dosiahne jasnosť -5,8 magnitúdy, pozorovateľná zo Zeme by mohla byť slnečnými koronografmi a z vesmíru sondou SOHO alebo sondou PROBA-3 z obežnej dráhy Zeme. Do širokej medzinárodnej kampane sa pozorovaním zapoja aj vedci Astronomického ústavu SAV, ktorí sa pokúsia kométu zaznamenať pomocou koronografov na Lomnickom štíte. Zo Slovenska je teoretická možnosť kométu uvidieť aj stredne veľkými ďalekohľadmi večer po západe Slnka od 10. do 12. apríla, neskôr veľmi zoslabne. 10. apríla bude zapadať 50 minút po západe Slnka, 12. apríla 1 hodinu po Slnku. V každom prípade to bude veľká výzva - málo jasná kométa na presvetlenom pozadí. Samozrejme legitímna je aj otázka, či kometárne jadro prežije obrovské nahriatie počas prechodu perihéliom. Môže dôjsť k rozpadu na menšie časti alebo aj k úplnému vypareniu materiálu. Pozorovania pomocou James Webb Space Telescope (JWST) v marci 2026 ukázali, že jadro kométy má priemer približne 400 m. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Apríl           10

   02h 27m

 +03°34’

18,9

10,8

                   11

 02  39

+03 23

21,0

11,3

                   12

 02  50

+03 12

22,8

11,8

Vyhľadávacia mapka kométy C/2026 A1 (MAPS) (oranžová čiara s dátumami) v strede apríla 2026 v súhvezdiach Ryby a Veľryba. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí.

 

Kométa C/2025 R3 (PANSTARRS)

Kométa C/2025 R3 bola objavená 8. septembra 2025 ďalekohľadom projektu Pan-STARRS (Panoramic Survey Telescope & Rapid Response System – Panoramatický prieskumný ďalekohľad a systém rýchlej reakcie) s priemerom objektívu 1,8 metra observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. V čase objavu mala jasnosť 19. magnitúdu. Kométa je na mierne hyperbolickej dráhe (číselná excentricita e=1,000339), ale pri pohybe vo vnútornej Slnečnej sústave môže gravitačný vplyv planét zmeniť jej dráhu na eliptickú s dobou obehu viac ako milión rokov. Sklon jej dráhy k rovine ekliptiky je 125 stupňov, čo znamená, že okolo Slnka preletí v opačnom smere ako sa pohybujú všetky planéty, asteroidy a väčšina komét.

Najbližšie popri Slnku preletí 19. apríla 2026 vo vzdialenosti 0,499 astronomických jednotiek (približne 75 miliónov km). Najbližšie k Zemi bude 26. apríla vo vzdialenosti 73 miliónov km. Keďže ide o prvé priblíženie tejto kométy k Slnku, predpovede akú jasnosť dosiahne sa veľmi líšia. Niektoré nevylučujú v apríli ani jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom, no jej elongácia od Slnka sa rýchlo zmenšuje. Zo Slovenska bude viditeľná na rannej oblohe, začiatkom apríla bude vychádzať bude 3 hodiny pred východom Slnka, v polovici apríla 2 hodiny pred východom Slnka. Po prechode perihéliom sa podmienky na pozorovanie zhoršia. Kométa bude vo večernom súmraku blízko k Slnku a vzhľadom na rýchly pokles jasnosti prakticky nepozorovateľná. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Apríl        05

 22h 51m

   +19° 50’

 33,2°

10,3

                15 

23  35

 +18  56

29,7

8,7

                25

01  59

 +10  16

3,7

7,8

Máj         05

04  46

 -04   06

35,7

9,1

                15

05  53

 -08   47

45,6

11,0

Vyhľadávacia mapka kométy C/2025 R3 (PANSTARRS) (oranžová čiara s dátumami) v apríli a máji 2026 v súhvezdiach Pegas, Ryby, Veľryba, Býk, Eridanus a Orión. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Krátkoperiodická kométa 10P/Tempel  2

Periodická kométa 10P/Tempel 2 patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola E.W.L. Tempelom 4. júla 1873. Perihéliová vzdialenosť je 1,41 astronomickej jednotky, obežná doba 5,3 roka, odhadovaný priemer jadra 10,6 km. Najbližšie popri Zemi prešla v roku 1925 vo vzdialenosti len 0,35 astronomickej jednotky. V roku 2026 sa opäť priblíži k Zemi na vzdialenosť 0,41 astronomickej jednotky. Perihéliom prejde 2. augusta 2026, jasnejšia ako 12. magnitúda bude od polovice apríla do začiatku decembra. V apríli bude na rannej oblohe, vychádzať bude hodinu po polnoci. V máji bude vychádzať o polnoci, v júni o 23. hodine. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Apríl            15

   18h 41m

 -09°46’

103,9

11,9

                     25

19  00

-09  14

108,6

11,3

Máj              05

19  20

-08  42

113,2

10,7

                    15

19  39  

-08  18

117,9

10,1

                    25

19  57

-08  07

122,8

9,5

Jún               04

20  16

-08  19

127,9

9,0

                    14

20  34

-09  06

133,3

8,4

                    24

20  52

-10  37

139,3

7,9

 Vyhľadávacia mapka kométy 10P/Tempel 2 (oranžová čiara s dátumami) v apríli, máji a júni 2026 v súhvezdiach Štít, Orol, Kozorožec a Vodnár. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Krátkoperiodická kométa 141P/Machholz

Kométa 141P/Machholz je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét objavená vizuálne Donaldom Machholzom 13. augusta 1994 v Colfaxe (Kalifornia, USA) pomocou 0,25-m zrkadlového ďalekohľadu ako objekt 10. magnitúdy. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 14,0 stupňa, obežná doba 5,35 roka, vzdialenosť afélia 5,30 astronomickej jednotky. Jadro kométy má priemer približne 2,6 km. Pri návrate v roku 1989 bolo v blízkosti hlavného jadra pozorovaných niekoľko úlomkov, výpočty ukazujú na opakované rozpady jadra v rokoch 1987-1989. Ďalší úlomok bol pozorovaný pri návrate v roku 2015. V roku 2026 prejde kométa perihéliom 22. apríla 2026 vo vzdialenosti 0,81 astronomickej jednotky od Slnka. V roku 2036 v decembri prejde kométa vo vzdialenosti len 0,13 astronomickej jednotky od Zeme. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude v apríli a v prvej polovici mája 2026. Podmienky na pozorovanie sú však celkom nevyhovujúce, keďže kométa prejde perihéliom takmer presne na opačnej strane od Slnka ako Zem a na oblohe sa od Slnka vzdiali len 3 až 9 stupňov. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Apríl    05 

  00h 30m

 +09°08’

  7,0°

11,3

            15

01  21

+12  54

4,2

10,7

            25

02  14

+16  01

3,3

10,9

Máj      05

03  09

+18  14

5,7

10,9

            15

04  02

+19  27

8,6

11,7

Vyhľadávacia mapka kométy 141P/Machholz (oranžová čiara s dátumami) v apríli a máji 2026 v súhvezdiach Ryby, Baran a Býk. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

 

Vysvetlivky k tabuľkám:

R.A. 2000          a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe

El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach