názov: Jemná štruktúra chromosféry a prechodovej oblasti v numerických simuláciách prednášajúci: J. Koza Abstrakt Pozorovania s veľkým rozlíšením dokumentujú, že chromosféra a prechodová oblasť sú pretkané vláknitými štruktúrami tradične označovanými ako spikuly, fibrily, škvrnky, makrospikuly a podobne, pre ktoré sú charakteristické veľmi rýchle vývojové zmeny. Tieto pozdĺžne výtrysky geneticky súvisia s magnetickým poľom ovládajúcim všetky dôležite dynamické procesy vo vonkajších zložkách slnečnej atmosféry. Referát je pokračovaním predchádzajúceho prehľadového referátu, v ktorom prednášajúci referoval o najnovších výsledkoch dosiahnutých pozorovaniami. Tento nadväzujúci prehľadový referát je obrazovou prehliadkou toho najlepšieho, čo bolo dosiahnuté numerickými simuláciami. Táto galéria zároveň naznačuje teoretickú mašinériu potrebnú k pochopeniu a vysvetleniu termodynamiky jemnej štruktúry chromosféry a prechodovej oblasti. Jej neodmysliteľnou súčasťou sú rádiačná 3-D magnetohydrodynamika, Non-LTE a nerovnovážna, časovo závislá ionizácia vodíka. Použitie posledného z uvedených nástrojov si vyžadujú veľmi krátke typické dynamické časy jemných štruktúr, ktoré sú kratšie ako čas, za ktorý nastane ionizačná rovnováha. Nasadenie uvedených prostriedkov naznačuje, že dynamické fibrily a spikuly prvého typu sú veľmi pravdepodobne dôsledkom prenikania fotosférických 5-min oscilácii do chromosféry pozdĺž naklonených magnetických silotrubíc. V prostredí prudko klesajúcej hustoty a v dôsledku zachovania kinetickej energie dochádza ku konverzii šíriacicich sa oscilácií na magnetoakustické nárazové vlny vynášajúce pozdĺž magnetických silotrubíc relatívne chladnú chromosférickú plazmu do koronálneho prostredia. Tento model je schopný zároveň vysvetliť pozorovanú opakovanosť výskytu uvedených typov fibríl a spikúl a protismerné rýchlosti pozorované pri základniach fibríl. Jednako sme pravdepodobne ešte stále ďaleko od vytvorenia syntetických Halfa obrázkov slnečnej chromosféry podobným omnoho úspešnejším syntetickým obrázkom slnečnej fotosférickej granulácie. Pri každom individuálnom simulačnom výsledku sa snážíme poukázať na jeho hlavný prínos v poznávaní jemnej štruktúry. V závere referátu je podaný výber didakticky užitočných a výstižných kresieb dokumentujúcich vývoj poznania celkovej štruktúry slnečnej atmosféry v čase.