Kontakt pre viac informácií: Marek Husárik, e-mail: mhusarik_zavinac_ta3.sk, tel.: +421527879161
Július Koza, e-mail: koza_zavinac_ta3.sk, tel.: +421527879166
Úplné zatmenie Mesiaca večer 27. júla bude najdlhšie v tomto storočí
Po trojročnej prestávke budeme mať možnosť opäť uvidieť
úplné zatmenie Mesiaca, a to v piatok večer
27. júla. A nebude to hocijaké zatmenie, ale najdlhšie úplné zatmenie
Mesiaca v tomto storočí, pretože fáza úplného zatmenia potrvá takmer
104 minút. Len pre porovnanie, to pred tromi rokmi trvalo iba 73
minút. Mimoriadna dĺžka zatmenia je daná tým, že Mesiac bude
prechádzať veľmi blízko stredu tieňa (tzv. umbry) Zeme, ako
znázorňuje nasledujúca animácia z webovej
stránky www.shadowandsubstance.com. V prípade priaznivého
počasia bude možné jeho celý priebeh pozorovať aj na Slovensku. Časové
údaje o zatmení sú v tabuľke v letnom stredoeurópskom čase LSEČ v
tvare hod:min. Mesiac sa objaví nad horizontom o 20:24 práve v čase
začiatku čiastočného zatmenia. Ako ukazuje výška Mesiaca v tabuľke,
celé zatmenie sa bude odohrávať pomerne blízko horizontu. To je dobrá
príležitosť pre fotografov a lovcov zaujímavých snímok získať nočnú
kompozíciu Mesiaca v zatmení spolu so scenériou okolitej krajiny alebo
budov. Zatmenie skončí v sobotu 28. júla približne 20 minút po
polnoci. Ďalšie úplné zatmenie Mesiaca nastane ráno v pondelok
21. januára 2019, a jeho úplná fáza potrvá 102 minút.
Podrobné údaje o zatmení pre ľubovoľné miesto je možné určiť pomocou
Google mapy, ktorej autorom
je "Eclipse Maestro" Xavier M. Jubier. Ďalšie
informácie o zatmení a možnostiach jeho pozorovania vám poskytnú
pracovníci hvezdární a
planetárií, Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici,
alebo
iných astronomických pracovísk.
|
|
hod:min LSEČ |
Výška Mesiaca nad horizontom |
Začiatok čiastočného zatmenia |
20:24 |
0° |
Začiatok úplného zatmenia |
21:30 |
8° |
Maximum |
22:22 |
14° |
Koniec úplného zatmenia |
23:13 |
18° |
Koniec čiastočného zatmenia |
00:19, 28. júla |
21° |
Zatmenie Mesiaca je astronomický úkaz, pri ktorom tieň Zeme dopadá na
povrch Mesiaca. Nastáva v čase okolo splnu, keď sa Mesiac počas
svojho orbitálneho pohybu dostane do blízkosti predĺženej spojnice
Slnko – Zem a vstúpi do tieňa Zeme. Nie je to však tieň zemského
povrchu, tzv. geometrický tieň, ale tieň ovplyvnený atmosférou
Zeme. Keby bola Zem bez atmosféry, bol by tieň Zeme ostro ohraničený,
homogénny a nebolo by v ňom Mesiac vidieť. Avšak pri žiadnom zatmení
nie je zatienenie či stmavnutie mesačného disku úplné; jeho stred je
červenkastý a okraj šedý. Vlastnosti v každom mieste tieňa závisia na
tých častiach zemskej atmosféry, ktorými prešli príslušné slnečné
lúče. Tie sa vplyvom zmeny indexu lomu s výškou nad
Zemou lámu do
jej geometrického tieňa, a to tým viac, čím bližšie k povrchu Zeme
prechádzajú. Prstenec svetla prechádzajúci atmosférou sa natoľko
rozšíri, že dokáže slabo osvetliť celý mesačný disk v zemskom
tieni. Vo vnútornej časti tieňa je ďalšie zoslabenie spôsobené
rozptylom svetla
na molekulách vzduchu (ktorému vďačíme za modrú farbu dennej oblohy)
a tiež rozptylom na prachu a oblačnosti. Tak sú najviac zoslabené
fialové a modré lúče vzhľadom na červené a oranžové, ktoré potom v
slnečnom svetle prevažujú. Priebeh hustoty (a teda aj index lomu)
vysokej atmosféry a zaprášenie nižších vrstiev ovzdušia sú veľmi
premenné, a preto sú jas a farba Mesiaca pri každom zatmení trochu
iné. Z pozorovaní zatmení v minulosti sa zistil súvis medzi veľkosťou
tieňa Zeme, jasom a farbou mesačných zatmení na jednej strane a
sopečnou a meteorickou aktivitou na strane druhej, ktoré podmieňujú
množstvo prachu vo vysokej atmosfére vo výške okolo 100 km a tým aj
ohyb a rozptyl svetla. Zo starších presných fotometrických meraní
zatmenia Mesiaca 19. januára 1954
odvodili
M. Kocifaj a H. Horvath vo svojej práci trend stupňa
zaprášenosti stredných vrstiev atmosféry Zeme. Pozorovaním mesačných zatmení tak možno zistiť
stupeň celkového zaprášenia a znečistenia atmosféry Zeme na tých
miestach, kde práve v čase zatmenia Slnko vychádza alebo
zapadá. Práve ranné a večerné zore vyfarbujú stred mesačného disku v
čase zatmenia do charakteristického červenkastého odtieňa.
Z pohľadu pozemského pozorovateľa tieň Zeme postupuje po Mesiaci od
jeho východného okraja k západnému. To svedčí o tom, že Mesiac sa v
skutočnosti pohybuje od západu na východ. My však vnímame jeho
zdanlivý pohyb od východného obzoru k západnému. Tento dojem v nás
vyvoláva rotácia Zeme. Kruhový tvar zemského tieňa na Mesiaci viedol
už starých gréckych astronómov k záveru, že Zem je guľa. Pekný
zážitok z pozorovania zatmenia poskytne pohľad
cez triéder, teda poľovnícky alebo
turistický ďalekohľad, ktorý je vhodné upevniť na statív alebo iný
improvizovaný stojan.
Situáciu na oblohe nad južným horizontom v čase maxima zatmenia o
22:22 znázorňuje pripojená hviezdna mapka. Mesiac sa bude nachádzať v
tom čase v súhvezdí Kozorožec. Pod Mesiacom smerom k horizontu bude
nápadná svojou červenkastou farbou planéta Mars. Vpravo od nich priamo
nad južným bodom bude planéta Saturn, ktorá bude v tom čase v súhvezdí
Strelec. V smere tohto súhvezdia leží aj stred našej Galaxie, ktorej
disk vidíme v priemete na oblohu ako Mliečnu cestu - slabučko
svetielkujúci pás viditeľný z miest bez svetelného znečistenia nočnej
oblohy, ktoré sú čoraz viac a viac vzácnejšie. Ešte ďalej vpravo
západným smerom bude možné vidieť hviezdu Antares nápadnú svojím
červenkastým blikotavým svetlom. Je to hviezdny obor, ktorý je
najjasnejšou hviezdou súhvezdia Škorpión. Nasledujúca hviezdna mapka
ukazuje situácia nad juhozápadným obzorom, kde ďalej vpravo od
Antaresu bude nápadne jasne žiariť planéta Jupiter, ktorá bude v tom
čase v súhvezdí Váhy.
Nastavením kurzoru myši na obrázok sa zobrazia názvy planét, hviezd a
súhvezdí ako aj ich obrazce. Oba obrázky vo veľkom rozlíšení vytvorené
pomocou programu Stellarium sú
k dispozícii na stiahnutie.
Prenesme sa teraz na chvíľu zo Zeme na privrátenú stranu Mesiaca práve
v čase, keď prechádza tieňom Zeme. Pohľad, ktorý by sa naskytol
astronautovi, realisticky znázornil francúzsky umelec a astronóm
Lucien Rudaux
žijúci v rokoch 1874 až 1947. Astronaut by v tom čase videl zatmenia
Slnka, pričom okraj tmavého disku Zeme by lemoval červenkastý prstenec
ranných a večerných zôr, ktorý by obklopovala perleťovo biela koróna
Slnka. Astronautovi by okolitá mesačná krajina svojím červenkastým
sfarbením pripomínala povrch Marsu.
|
|
Omnoho menej nápadným javom je sploštenie tieňa Zeme, ktoré je možné
očakávať, nakoľko aj Zem je mierne sploštená. Skutočne pozorované
sploštenie tieňa Zeme je omnoho väčšie ako Zeme samotnej. To je možné
vysvetliť sploštením atmosféry, ktoré je spôsobené rotáciou Zeme
a vyššou hustotou (a teda menšou hrúbkou) studenej polárnej
atmosféry. Z presných astronomických pozorovaní zatmenia Mesiaca bolo
namerané 2 až 4-krát väčšie sploštenie atmosféry ako je sploštenie
Zeme. Ako vidno, zatmenie Mesiaca je síce astronomický úkaz, no
vypovedajúci o atmosfére Zeme a je na pomedzí astronómie, geofyziky
a meteorológie.
V minulosti bolo pozorovanie veľkosti a sploštenia tieňa Zeme jedným
z hlavných cieľov odborných pozorovaní zatmenia. K jeho dosiahnutiu
veľmi aktívne a významne prispievali aj astronómovia-amatéri, nakoľko
sa jednalo o pomerne jednoduché pozorovanie, ku ktorému bolo potrebné
technické vybavenie dostupné každému nadšencovi astronómie. Postačoval
malý ďalekohľad s priemerom objektívu 5 až 10 cm na vhodnom statíve,
presné hodinky, mapa Mesiaca a znalosť vybraných kráterov na
Mesiaci. Najdôležitejšou časťou výbavy takéhoto pozorovateľa zatmenia
bola predpoveď časov vstupu týchto kráterov do tieňa Zeme, ktorú
spravidla vypočítali a distribuovali medzi pozorovateľov odborné
astronomické pracoviská, nakoľko sa jednalo o netriviálny
výpočet. Pozorovateľ čo najpresnejšie meral časy vstupu vybraných
kráterov do tieňa, ktoré sa pochopiteľne líšili od
predpovede. Následnou štatistickou analýzou veľkého množstva takýchto
meraní získaných od veľkého počtu pozorovateľov bolo možné vypočítať
veľkosť a tvar sploštenia tieňa Zeme. V súčasnosti tieto pozorovania
nahradili pokročilejšie a presnejšie metódy výskumu atmosféry Zeme.
Literatúra: M. Vorel, „O zatmění Měsíce“, Kozmos č. 5, str. 176-177 (1989).
Konjunkcie planét
Čo je konjunkcia? Je to termín používaný v
astrológii, ale aj v pozičnej astronómii a znamená, že z pohľadu napr. najčastejšie
zo Zeme sa dve nebeské telesá nachádzajú na rovnakej pozícii na oblohe.
Všeobecne, v prípade planét, keď majú rovnakú rektascenziu. Preto v okamihu
konjunkcie sú planéty k sebe najbližšie (nie priestorovo, ale iba uhlovo
na nebeskej sfére). V extrémnom prípade môže dôjsť až k zákrytu jednej
planéty druhou (vtedy majú rovnakú aj deklináciu), ale vo väčšine prípadov
planéty iba prechádzajú severne alebo južne jedna voči druhej.
V roku 2018 nastane viacero konjunkcií, no uvádzame len tie,
ktoré budú pozorovateľné voľným okom večer alebo nadránom (také, ktoré bežný
človek uvidí z mesta, z balkóna, a bez ďalšieho vybavenia).
Jupiter a Mars
7. január
|
Ráno
po 03:00 hod na východe. Vzdialenosť planét asi štvrť stupňa! Spoločnosť im
bude robiť hviezda Zubenelgenubi zo súhvezdia Váhy. Zoskupenie bude
pozorovateľné v podstate už od začiatku roka, iba vzájomné uhlové
vzdialenosti medzi nimi sa budú meniť.
|
Saturn a Merkúr
13. január
|
Ráno pred 07:00 hod na východe, ale zoskupenie bude ťažšie
pozorovateľné kvôli silnejúcej slnečnej žiare a nižšej jasnosti oboch
planét. Vzdialenosť planét asi 0,5 stupňa.
|
Venuša a Merkúr
4. marec
|
Večer na západe po 17:30 hod. Vzdialenosť planét asi 1 stupeň.
|
20. marec
|
Večer na západe po 18:00 hod. Vzdialenosť planét asi 4 stupne.
|
Saturn a Mars
začiatok
apríla
|
Nadránom po 03:00 hod na juhovýchode až do svitania. Vzdialenosť
planét málo nad 1 stupeň.
|
Jupiter a Merkúr
21.
december
|
Ráno po 06:30 hod. Zoskupenie bude pozorovateľné už od 18. decembra. Vzdialenosť
oboch planét asi 1 stupeň. Vyššie napravo im spoločnosť bude robiť jasná
Venuša.
|
Kométy
C/2017 T1 (Heinze)
Je prvou kométou, ktorá by mohla byť v dosahu aj
menších astronomických ďalekohľadov, no na pozorovanie iba voľným okom určite
nedosiahne potrebnú jasnosť. Túto kométu objavil Aren Heinze z observatória
ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System, Havajské ostrovy)
začiatkom októbra 2017. Najbližšie od Slnka preletí kométa 21. februára 2018 vo
vzdialenosti 87 miliónov km, no najbližšie ku Zemi sa dostane podstatne
skôr. A to už 4. januára na vzdialenosť 33 miliónov km. Práve v tomto
čase bude na oblohe výrazne rýchla. Samozrejme, iba v hľadáčiku
ďalekohľadu jej pohyb bude počas noci badateľný. Maximum jej jasnosti model
predpovedá asi na 9 magnitúd. Pozorovacie podmienky budú priaznivé, pretože od
začiatku januára sa okolo polnoci bude pohybovať blízko zenitu zo štyri noci,
jedine Mesiac krátko po splni bude prekážať. Takže bude cirkumpolárna. Najprv
zo súhvezdia Rys prejde do Žirafy, potom do Kasiopeji, Jašterice až do Pegasa.
Tam aj bude postupne jej jasnosť klesať.
C/2017 S3 (PanSTARRS)
O tejto kométe budeme asi viac počuť až v lete.
Počas zimy a jari je prakticky mimo dosah menších ďalekohľadov. Snáď až
začiatkom júla svoje prístroje budú viacerí astronómovia zameriavať na ňu.
Jasnosť dosiahne približne úroveň 12. magnitúdy. Pohybovať sa vtedy bude
v súhvezdí Žirafa, kométa tak bude cirkumpolárna. V druhej polovici
júla sa posunie do Povozníka a tam bude stále zjasňovať až na úroveň 7.
magnitúdy. Bohužiaľ, podmienky na jej pozorovanie sa však budú zhoršovať,
pretože nadránom bude nízko nad obzorom a slnečný svit ju skoro pohltí
začiatkom augusta. Teoreticky dosiahne vtedy jasnosť asi 6 magnitúd. Ešte
začiatkom októbra sa objaví na večernej oblohe, ale veľmi rýchlo jej jasnosť
bude klesať.
21P/Giacobini-Zinner
Začiatkom letných prázdnin sa vracia po viac než 6 rokoch
bližšie k Slnku a Zemi aj známa periodická kométa
21P/Giacobini-Zinner, ktorú objavil Michel Giacobini (Nice, Francúzsko)
v decembri roku 1900. O takmer 13 rokov neskôr ju znovu pozoroval
Ernst Zinner (Bamberg, Nemecko). Celý júl strávi v súhvezdí Kefeus, pričom
bude s jasnosťou asi 9 – 10 magnitúd v dosahu menších ďalekohľadov.
Vačšinu augusta zas zotrvá v Kasiopeji a jej jasnosť vzrastie
približne na 8 magnitúd. Presne 3. septembra sa uhlovo veľmi priblíži
k najjasnejšej hviezde súhvezdia Povozík Capelle. Vtedy by už mohla byť
s jasnosťou 7 magnitúd aj v dosahu poľovníckych triédrov. Perihéliom
prejde 10. septembra vo vzdialenosti 151 miliónov km.
A v podstate v tomto čase prejde aj najbližšie k Zemi
vo vzdialenosti 58 miliónov km. V druhej polovici septembra sa jej
jasnosť bude pozvoľna znižovať, kedy sa bude pohybovať na pomedzí Blížencov
a Orióna. V prvej polovici októbra strávi pár nocí v blízkosti
hviezdy Sírius, no jej jasnosť klesne na 9. magnitúdu. Do novembra sa ešte na
pár hodín ukáže nízko nad obzorom, až kým sa úplne nestratí na rannej oblohe.
O tejto kométe je známe, že prakticky
pri každom návrate do blízkosti Zeme dosahuje jasnosť okolo 8 magnitúd. Avšak
v roku 1946 zaznamenali astronómovia niekoľko výraznejších nárastov jasnosti
až na hodnotu 5 magnitúd. Dúfajme, že tento rok nás prekvapí a aspoň jedno
zjasnenie ponúkne.
Známa je ďalšia skutočnosť. Toto teleso je
materským telesom meteorického roja Drakoníd, ktoré sú každoročne aktívne od 6.
do 10. októbra, pričom maximum pripadá na 8. október. Je to dané tým, že
dráha kométy prechádza okolo dráhy Zeme vo vzdialenosti iba
5,2 milióna km.
46P/Wirtanen (Vianočná
kométa roka 2018)
Hádam najočakávanejšou kometárnou udalosťou je návrat kométy
46P/Wirtanen po viac než 5 rokoch do blízkosti Slnka a Zeme. Ak sú
predpovede viac-menej správne, máme sa na čo tešiť. Minimálne tí, ktorí radi
vzhliadajú k oblohe a pokochajú sa nenápadnými, ale o to
vzácnejšími úkazmi.
Čo o kométe 46P/Wirtanen vieme? Objavil
ju americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948 na Lickovom
observatóriu v Kalifornii. Určite vieme, že je krátkoperiodická s obežnou dobou
5,44 roka. Kométa patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré majú
najvzdialenejšie body svojich dráh vo vzdialenostiach 5 až 6 astronomických
jednotiek od Slnka. Rozmer jej jadra je asi 1,2 km a rotuje
s periódou viac než 6 hodín.
Všeobecne známym je fakt, že práve táto
kométa bola pôvodným cieľom mimoriadne úspešnej, ale už neaktívnej misie
Rosetta. Kvôli technickým problémom so sondou ešte pred jej vypustním vybrali
náhradný cieľ – 67P/Churyumov-Gerasimenko. Vďaka svojej dráhe bola kométa
Wirtanen opäť zaujímavým cieľom na zrealizovanie misie Comet Hopper v roku
2016. Avšak výberový proces uprednostnil misiu na Mars. Snáď sa nejakej
výskumnej misie k tejto kométe dožijeme.
Kedy a kde kométu treba hľadať?
Dostupnejšie podmienky pre kvalitnejšie pozorovanie aj pre majiteľov menších
ďalekohľadov nastanú približne od polovice septembra. V tomto čase sa jej
jasnosť vyšplhá asi na 10 magnitúd, no výška nad obzorom krátko po polnoci
nepresiahne 20 stupňov. Do polovice októbra zjasní na 9 magnitúd, no nad
obzorom bude ešte nižšie. O ďalšie dva týždne bude atakovať 7. magnitúdu,
no pozorovacie podmienky budú obmedzené naozaj iba na pár stupňov nad obzorom.
No s ďalekohľadom by sa kométa mohla dať uvidieť. Po troške trpezlivosti
sa zhruba od druhej polovice novembra začne kométa šplhať vyššie nad obzor
a jej jasnosť dosiahne podľa predpovede 5. magnitúdu. Presunie sa zo
súhvezdia Pec do súhvezdia Veľryba. Citeľne na oblohe bude zrýchľovať svoj
uhlový pohyb. A to preto, lebo 12. decembra dosiahne perihélium vo
vzdialenosti 158 miliónov km, ale o 4 dni neskôr aj perigeum vo
vzdialenosti takmer 12 miliónov km (alebo 30 vzdialeností Mesiaca od Zeme).
V tomto období sa bude pohybovať na území súhvezdia Býk, teda aj pekne
vysoko nad obzorom. 16. decembra sa stretne na 3 stupne s otvorenou
hviezdokopu Plejády. A tiež jej maximum jasnosti bude podľa modelu na
hodnote 3,8 magnitúdy. Akurát pribúdajúci Mesiac bude kaziť pohľad na ňu aj
voľným okom. Deň pred Štedrým dňom minie hviezdu Capellu iba na pol stupňa.
Ľuďom idúcim na polnočnú omšu sa naskytne unikátna príležitosť, keď môžu vidieť
priamo nad hlavou Vianočnú kométu za prítomnosti dva dni starého splnu
Mesiaca!
Kométa s postupom času bude
mierne slabnúť, ale aj na Nový rok by mala byť viditeľná voľným okom, dokonca
bez prítomnosti Mesiaca v súhvezdí Rys. Na Troch kráľov si to namieri do
Veľkého voza, ale to už bude na hranici viditeľnosti bez ďalekohľadu.
V tomto súhvezdí zotrvá až do polovice marca, no bude v dosahu len
čoraz väčších ďalekohľadov. Astronómovia ju budú určite pozorovať až do leta
roku 2019. Potom sa nenávratne stratí v slnečnom svite zapadajúceho Slnka.
Kto premešká možnosť vidieť túto
kométu na vlastné oči, ďalšia možnosť sa mu nenaskytne. Predpovede na ďalšie
nasledujúce príchody 46P už s podobnými jasnosťami ako tento rok nerátajú.
Výnimočná je ešte faktom, že je 10. kométou, ktorá sa k Zemi priblíži najbližšie
za posledných 50 rokov.
Meteorické roje
Kvadrantidy 3. – 4. január
Kvadrantidy tradične každoročne otvárajú meteorársku sezónu.
Ich aktivita začína už na konci decembra a končí v polovici januára. Roj patrí
medzi bohatšie s výdatnosťou až nad 80 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré
tento rok je predpovedané na neskoré večerné hodiny 3. januára. Ale existujú
predpoklady, že frekvencia meteorov by mohla dosiahnuť tento rok aj viac než
100-120. V roku 2013 bolo napočítaných v čase maxima vyše 130
meteorov za hodinu, v roku 2014 až cez 300 meteorov. Obyčajne maximum
tohto roja je tzv. ostré, a trvá len niekoľko hodín. Za materské
teleso Kvadrantíd sa považuje pravdepodobne vyhasnuté kometárne jadro 2003 EH1,
ktoré by malo predstavovať kométu C/1490 Y1, o ktorej záznamy existujú od
čínskych a japonských astronómov. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí
Pastier. Meteorické častice sa stretávajú so zemskou atmosfŕou pri rýchlosti 40
kilometrov za sekundu.
V období maxima bude oblohu narúšať svojim svitom Mesiac dva
dni po splni.
Lyridy 22. – 23. apríl
Aktivita tohto meteorického roja začína 16. apríla a končí
približne 25. apríla. Maximum sa predpovedá na večerné hodiny 22. apríla s
produkciou priemerne 20 meteorov za hodinu. Tie pochádzajú z kométy C/1861 G1
Thatcher, ktorej doba obehu okolo Slnka je 415 rokov. Roj Lyríd svoje meno
získal po súhvezdí Lýra, v ktorom sa nachádza aj tzv. radiant. Je to pomyselný
bod na oblohe, z ktorého akoby meteory vylietavajú. Ten možno ľahko lokalizovať
napravo od blízkej hviezdy Vega. Prachové častice vlietavajú do zemskej
atmosféry rýchlosťou 48 kilometrov za sekundu. Zo záznamov vieme, že tento roj
je pozorovaný najmenej 2600 rokov. Takisto je známe, že Lyridy každých 60 rokov
majú fázu výraznejšej aktivity. V roku 1982 dosiahli maximum asi 90
meteorov za hodinu, pritom podobnú hodnotu zaznamenali aj v roku 1922.
Mesiac v období maxima bude v prvej fáze a rušiť
pozorovanie bude väčšinu noci.
Eta Akvaridy 5. – 6. máj
Roj je aktívny viac než jeden mesiac, od 19. apríla do 28.
mája. Jedná sa o meteorický roj s produkciou priemerne 40-80 meteorov za hodinu
mimo maxima. To je pre tento rok predpovedané na ranné hodiny 5. mája. Vtedy by
sme mohli zazrieť teoreticky viac než 50 meteorov za hodinu. Avšak tento roj
nemá typicky ostré maximum trvajúce pár hodín. Rovnomernú frekvenciu môžeme
zaznamenať asi počas celého týždňa okolo 5. mája. Názov roja pochádza podľa
miesta na oblohe pri hviezde Eta Aquarii v súhvezdí Vodnár. Z tohto dôvodu je
roj lepšie viditeľný z viac južnejších krajín než zo Slovenska, na ktorého
území vidíme meteory akoby vyletujúce spod obzoru. Materským telesom roja je kométa
1P/Halley, ktorá je zároveň materským telesom aj ďalšieho známeho roja Orioníd.
Keď Zem prechádza tzv. zostupným uzlom dráhy kométy, pozorujeme Eta Akvaridy a
pri prechádzaní výstupným uzlom sa na oblohe objaví meteorický roj Orioníd.
Keďže Halleyho kométa obieha okolo Slnka retrográdne (pod uhlom až 162 stupňov
voči dráhe Zeme okolo Slnka), meteory sa pohybujú v protismere obehu Zeme a
vnikajú do jej atmosféry veľkými rýchlosťami až 66 kilometrov za sekundu.
Mesiac bude v čase maxima roja v období poslednej
štvrti, takže po východe radiantu bude výrazne narúšať pozorovanie.
Južné Delta Akvaridy 29. –
30. júl
Mesiace jún a júl sú dosť chudobné na bohatšie meteorické
roje. Síce oblohu obohatia napr. Tau Herkulidy, Júnové Lyridy alebo Alfa
Kaprikornidy, ale počítať treba iba s pár meteormi počas noci. Až od
polovice júla začínajú byť aktívne bohatšie Južné Delta Akvaridy, ktorých
produkcia je predpovedaná na asi 25 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré by
malo nastať 30. júla. Ide o prachové častice pravdepodobne z rozpadnutej
kométy, ktorá bola súčasťou Marsdenovej a Krachtovej skupiny komét (sú to
skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, často za
cenu úplného vyparenia). Roj je obyčajne aktívny od polovice júla do polovice
augusta. Častice roja sa stretávajú so zemskou atmosférou rýchlosťou 41
kilometrov za sekundu.
Mesiac bude 30. júla krátko po splni a výrazne znemožní
pozorovanie meteorov v čase maxima.
Perzeidy 11. – 12. august
Perzeidy neodmysliteľne patria k augustovej oblohej. Sú
samé osebe najznámejším a najobľúbenejší meteorickým rojom. Obľúbený je najmä
preto, že je aktívny v lete a vďaka príjemným letným teplotám ho možno ľahko
sledovať niekoľko nocí. Je snáď jediný, ktorý nesie aj poetické meno slzičky
svätého Vavrinca. Aktivita tohto roja začína v polovici júla a končí v
druhej polovici augusta. Tento rok sa maximum predpokladá od večera 12. augusta
do rána 13. augusta. Početnosť sa odhaduje až 110 meteorov za hodinu.
Materským telesom je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Meno roja
pochádza od súhvezdia Perzeus, v ktorom sa nachádza radiant, teda miesto na
oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory. Súhvezdie Perzeus je v tomto období
pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom
obzore, s postupom noci vychádzajúcom stále vyššie a vyššie nad východný obzor.
Aby človek uvidel nejakú Perzeidu, nie je nutné pozerať sa priamo do súhvezdia
Perzeus, meteory uvidíme prelietavať po celej oblohe, ale vždy v smere od
radiantu. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 kilometrov
za sekundu, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú
výraznejšiu žiariacu stopu. Okrem Perzeíd na oblohe môžeme zazrieť aj meteory z
rojov Kappa Cygnidy, Severné a Južné Delta Akvaridy.
Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko novu, vôbec
nebude narúšať pozorovanie.
Južné a Severné Tauridy
september – november
Južné a Severné Tauridy sú dlhotrvajúcimi rojmi, ktoré nevykazujú
prakticky žiadne badateľné maximá. Južné Tauridy mávajú vyššiu aktivitu približne
9. alebo 10. októbra a Severné asi o týždeň neskôr. Roje sú aktívne po dobu
viac než dvoch mesiacov od 25. septembra do 25. novembra, ale len zriedka produkujú
viac než 5 meteorov za hodinu, a to aj v čase maximálnej aktivity. No Tauridy
sú bohaté na veľmi jasné meteory (tzv. bolidy, anglicky fireballs) v období od
septembra do novembra. Materským telesom týchto rojov je krátkoperiodická
kométa 2P/Encke.
Drakonidy 8. október
Aktivita roja trvá asi len päť dní od 6. do 10. októbra,
pričom maximum pripadá na polnoc z 8. na 9. októbra. Vyznačuje sa výraznou
premenlivou hodinovou frekvenciou meteorov. Záznamy hovoria, že v rokoch 2011 a
2012 bolo vizuálne pozorovaných aj vyše 300 meteorov za hodinu, no pomocou
radaru bolo zaznamenaných aj cez 1000. Na tento rok sa nepredpovedá žiadna
výraznejšia hodinová frekvencia, snáď len niečo vyše 10. Prachové častice roja
pochádzajú z materskej kométy 21P/Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900,
ktorej obežná doba je 6,6 roka (v literatúre sa Drakonidy uvádzajú aj ako
Giacobinidy). Tie sa stretávajú so zemskou atmosférou pri rýchlosti 21
kilometrov za sekundu. Z názvu roja vyplýva aj jeho poloha radiantu na oblohe,
teda v súhvezdí Draka.
Mesiac je v období maxima roja v nove, pozorovanie
rušiť nebude.
Orionidy 21. – 22. október
Mesiac október sa môže pochváliť aj prítomnosťou ďalšieho
bohatšieho meteorického roja – Orionidy. Interval aktivity tohto roja je od 2.
októbra do 7. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na 21.
október s priemernou produkciou asi 20 meteorov za hodinu. Materským telesom je
kométa 1P/Halley, podobne ako v prípade Eta Akvaríd. Častice roja majú
stretávaciu rýchlosť 66 kilometrov za sekundu s atmosférou Zeme. Samotný
názov roja napovedá, že radiant sa nachádza v blízkosti súhvezdia Orión, ktoré
vychádza na oblohu v druhej polovici októbra už pred polnocou.
Mesiac bude tri dni pred splnom a prakticky podstatnú časť noci
bude narúšať pozorovanie.
Leonidy 17. – 18. november
Leonidy sú aktívne od 6. do 30. novembra s predpokladaným
maximom 17. novembra. Materským telesom je kométa 55P/Tempel-Tuttle objavená v
roku 1865. Jej posledný prelet perihéliom v roku 1998 priniesol na
niekoľko rokov výraznú aktivitu tohto známeho roja. No za posledných 10 rokov
aktivita výrazne klesla na iba niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Posledné
dva-tri roky je to sotva 20 za hodinu. Pre tento rok sa predpovedá takisto opäť
slabá aktivita s početnosťou okolo 10 – 15 meteorov za hodinu. Leonidy sú známe
svojou opakujúcou sa výraznou aktivitou každých 33 rokov s hodinovým počtom,
resp. výdatnosťou až niekoľko 100 meteorov za hodinu. Napríklad, v noci 17.
novembra 1966 za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy
sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je
zhruba 35 tisíc kilometrov. Priemerná rýchlosť meteorov roja Leoníd je asi 71
kilometrov za sekundu. Podľa polohy radiantu v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol
meteorický roj nazvaný Leonidy.
Mesiac bude krátko po prvej štvrti, rušiť bude asi do
polnoci.
Geminidy 13. – 14. december
Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším
meteorickým rojom. Sú zaujímavé nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale aj z
dynamického hľadiska. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale
u Geminíd tomu tak nie je. Tu je materským telesom blízkozemský, potenciálne
nebezpečný asteroid 3200 Phaethon objavený v roku 1982, ktorý okolo Slnka
obieha s periódou 1,4 roka. Je pravdepodobné, že Phaethon nie je obyčajným
asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy (podobne ako u januárových
Kvadrantíd). Aktivita tohto roja trvá približne od 7. do 17. decembra. Pre
tento rok má predpovedanú hodinovú frekvenciu až 120 meteorov za hodinu v maxime,
ktoré sa predpokladá v obedňajších hodinách 14. decembra, ale noc pred
a po maxime bude určite na meteory stále bohatá. Geminidy sú meteory,
ktoré sa so zemskou atmosférou stretávajú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu.
Farba Geminíd je rôznorodá, od zelenkavej, cez bežnú bielu, modrú až žltú. Zo
všetkých meteorických rojov Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry.
Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Blíženci pri hviezde Castor.
Tento rok Mesiac pred prvou štvrťou bude narúšať pozorovanie
iba do polnoci.
Urzidy 21. – 22. december
December a koniec roka zakončuje meteorický roj Urzíd. Je to
skôr minoritný roj s početnosťou 5 – 10 meteorov za hodinu, no v čase maxima
krátko pred Vianocami v noci z 21. na 22. decembra môžeme zaznamenať počet až
do 50 meteorov, ktoré vlietavajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 33 kilometrov
za sekundu. Pôvodcom roja je kométa 8P/Tuttle. Objavená bola v roku 1790.
Radiant roja je v súhvezdí Malý voz.
Mesiac v čase maxima bude v období splnu a na oblohe
bude výrazne prekážať.
Zatmenia Slnka a Mesiaca
V roku 2018 sa odohrajú tri zatmenia Slnka a dve zatmenia
Mesiaca.
Prvé zatmenie Slnka bude
čiastočné a odohrá sa 15. februára, ale uvidieť ho bude možné snáď len
z územia Antarktídy. Druhé bude opäť čiastočné, odohrá sa 13. júla
a viditeľné bude len z malilinkého územia Antarktídy v smere od
Austrálie. Tretie slnečné zatmenie bude znova čiastočné, konať sa bude 11.
augusta, no uvidieť ho bude dopriate obyvateľom severnej Európy
a severovýchodnej Ázie. Keďže ani jedno slnečné zatmenie sa neodohrá nad
územím Slovenska, vynahradia nám to aspoň dve mesačné zatmenia.
Prvé z nich nás čaká už 31.
januára. Aj keď sa jedná o úplné zatmenie, my na Slovensku sa naň tešiť
veľmi nemôžeme, pretože tá najkrajšia časť – maximum zatmenia s nádherne
oranžovým Mesiacom – sa odohrá, keď Mesiac bude pod horizontom približne 16
stupňov. Fáza úplného zatmenia končí o 16:08 hod., ale Mesiac vyjde nad
horizont najskôr na východe Slovenska o 16:28 hod. Zatmenie síce bude pokračovať
polotieňovou fázou, tá však nie je veľmi nápadná. No ale pri východe môže byť
povrch Mesiaca citeľnejšie tmavší než inokedy. Zaujímavé bude odfotiť Mesiac
počas výstupu z polotieňa, kedy pomocou úpravy jasu a kontrastu sa dá
zviditeľniť efekt odkrojeného Mesiaca.
Druhé mesačné zatmenie 27. júla bude
jednoznačne jednou z podstatných astronomických udalostí roka 2018. Takmer
celý priebeh zatmenia, presnejšie najzaujímavejšie fázy budeme môcť obdivovať.
Samotné zatmenie začne o 19:15 hod., hoci Mesiac nad obzor vyjde až
o hodinu neskôr (na východe o 20:07, na západe o 20:27). Dovtedy
sa mesačný disk bude ponárať do nevýrazného polotieňa (tzv. penumbry). Aj táto
fáza môže byť zaznamenateľná (ako v prípade zatmenia Mesiaca 31. januára),
no smutní byť nemusíme. To pravé orechové ešte len príde, keď mesačný disk
začne ukrajovať tieň (tzv. umbra). Začne sa to o 20:24 hod. Ľavý spodný
okraj začne výraznejšie tmavnúť a jeho farba naberie postupne červenkastý
odtieň. Okolo 21. hodiny bude asi polovica disku sfarbená na oranžovo až
hnedočerveno. Celý Mesiac zachváti tieň o 21:30 hod. a jeho disk bude
tmavší a tmavší. Najkrajšia časť úplného zatmenia nastane o 22:22
hod, nastane tzv. maximum. Mesiac bude skutočne na oblohe neprehliadnuteľný,
masívne červený a fascinujúci. Nočná krajina dostane až mystický nádych.
Nebude to trvať príliš dlho, iba hodinu a trištvrte. Fáza úplného zatmenia
sa končí výstupovaním Mesiaca z tieňa o 23:13 hod. a prechodom
do polotieňa. Červenkastý pravý okraj Mesiaca bude čoraz menej a menej
v tieni až do 00:19 hod. Po tomto čase sa Mesiac bude vynárať len
z polotieňa. Milí rodičia, 27. júla neposielajte večer deti do postele,
ale povinne s nimi choďte do prírody a doprajte si spolu toto
výnimočné vesmírne predstavenie! V lete je na to predsa najlepší čas.
Najbližšie úplné zatmenie sa odohrá až 21. januára nadránom, a to sa asi
málokomu bude chcieť ísť von.
Fázy Mesiaca január –
december 2018
Nov
|
Prvá štvrť
|
Spln
|
Posledná štvrť
|
--
|
|
2. január 03:24
|
8. január 23:25
|
17. január 03:17
|
24. január 23:20
|
31. január 14:26
|
7. február 16:53
|
15. február 22:05
|
23. február 09:09
|
2. marec 01:51
|
9. marec 12:19
|
17. marec 14:11
|
24. marec 16:35
|
31. marec 14:36
|
8. apríl 09:17
|
16. apríl 03:57
|
22. apríl 23:45
|
30. apríl 02:58
|
8. máj 04:08
|
15. máj 13:47
|
22. máj 05:49
|
29. máj 16:19
|
6. jún 20:31
|
13. jún 21:43
|
20. jún 12:50
|
28. jún 06:53
|
6. júl 09:50
|
13. júl 04:47
|
19. júl 21:52
|
27. júl 22:20
|
4. august 20:17
|
11. august 11:57
|
18. august 09:48
|
26. august 13:56
|
3. september 04:37
|
9. september 20:01
|
17. september 01:14
|
25. september 04:52
|
2. október 11:45
|
9. október 05:46
|
16. október 20:01
|
24. október 18:45
|
31. október 17:40
|
7. november 17:01
|
15. november 15:54
|
23. november 06:39
|
30. november 01:18
|
7. december 08:20
|
15. december 12:49
|
22. december 18:48
|
29. december 10:34
|