Meteorit Košice spadol pred dvoma rokmi


Vedecké kaviarne si v Košiciach získavajú stále viac priaznivcov. Záujem o ne je veľký, najmä ak je téma taká príťažlivá, akou bola 21. februára: „Meteorit Košice po dvoch rokoch.“ Prednášal doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. z Astronomického ústavu SAV.

 

Vedecká kaviareň je súčasťou projektu Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach „Veda na Slovensku – čo nepoznáme, to nepotrebujeme...?“, financovaného Agentúrou pre rozvoj výskumu a vývoja (APVV), ktorého hlavným cieľom je popularizácia vedy. Zodpovedný riešiteľ projektu RNDr. Ján Gálik, CSc. rozbehol intenzívnu spoluprácu s tímom n.o. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, a tak sa vedecké kaviarne stali súčasťou programu v zrekonštruovaných výmenníkoch  v rámci projektu SPOTs.

 

V poradí už šiesta vedecká kaviareň  prilákala do Výmenníka na Brigádnickej ulici v Košiciach desiatky ľudí rôzneho veku i povolania. Magnetom bol predmet nesmiernej hodnoty  - meteorit Košice. Malý čierny kúsok „kameňa“ vytiahol z vrecka saka docent  Svoreň a bol jedným zo 78-ich doteraz nájdených úlomkov meteoritu, ktorý spadol v okolí Košíc 28. februára 2010 o 23:24:46 SEČ. Oblohu nad Strednou Európou osvetlil veľmi jasný meteor – bolid. „Vtedy bolo u nás zamračené, museli sme sa spoľahnúť na svedectvá iných,“ vrátil sa v spomienkach o dva roky späť doc. Svoreň. Slovenským astronómom vďaka náhode pomohli najmä záznamy súkromných bezpečnostných kamier v Maďarsku a dr. J. Borovička z Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove, jeden z najlepších špecialistov vo svete, ktorý vypočítal dráhu letu. Teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ. Vy výške 35 km nad povrchom došlo k najväčšej explózii, pri ktorej sa veľká časť telesa rozpadla. Ale malá časť hmoty dopadla na Zem vo forme meteoritov západne od Košíc. 

 

„Doma sme vtedy pozerali finále hokeja na olympiáde, keď tu zrazu žiara za oknom. Reku, zase blbnú s tými petardami. Ešte viac som sa naštvala, ale už na seba, keď som sa dozvedela, že to nebola petarda, ale meteorit. Raz padne, a ja nie som na balkóne,“ rozosmiala sálu jedna z poslucháčok. „Tak som sa naň prišla pozrieť teraz!“

Nakoniec sa na jeden z úlomkov meteoritu Košice mohli pozrieť všetci. Popredný slovenský astronóm doc. Ján Svoreň, ktorý pôsobí v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici takmer štyri desiatky rokov, má tiež svoj asteroid. Medzinárodná astronomická únia 30. decembra 2001 pomenovala jeho menom Asteroid 1999 TE6.

 

Doc. Svoreň vo svojej prednáške objasnil, ako meteorické telieska vznikajú, že ich domovským miestom (zrejme aj nášho košického meteoritu) je pásmo asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Niektoré asteroidy sa dostávajú na dráhy, ktoré križujú dráhy planét vrátane Zeme. Niekoľkým sa podarilo preletieť atmosférou a dopadnúť na zemský povrch.

 Úlomky sme hľadali od obce Vyšný Klátov smerom ku Košiciam. Prvý našiel dr. Juraj Tóth z FMFI UK Bratislava. Doteraz posledný – 78. v poradí – bol objavený vlani v októbri. Meteority majú hmotnosť od 0,5 gramu po 2,16 kg,“ uviedol doc. Ján Svoreň.

V diskusii sa diváci doslova predbiehali. Zaujímalo ich, podľa čoho dostal meteorit názov Košice, o akú horninu ide, či by si ho mohli nechať, ak by ešte našli nejaký kúsok. Pýtali sa, či astronómovia darujú aspoň jeden exemplár mestu, po ktorom je pomenovaný.

Tu sú niektoré odpovede doc. Svoreňa: meteority dostávajú meno podľa toho, kde dopadne najväčší kus z nich a v našom prípade to bolo na Alpinke, rekreačnej časti Košíc. Ide o chondrit typu H5, najbežnejší typ kamenných meteoritov. Meteorit „Košice“ je len 15. prípadom meteoritov s rodokmeňom, prvým na Slovensku. Prípadní nálezcovia ďalších úlomkov si ich nemôžu len tak nechať a vyložiť v obývačke. Zber a nakladanie s meteoritmi upravuje zákon č. 287/1994 a nadväzná vyhláška MŽP SR č. 213/2000 o chránených nerastoch, ktorá oprávňuje na túto činnosť iba štátne a príslušné akademické inštitúcie. Okrem toho, nie každý nezvyčajný kameň priletel z vesmíru. To spoľahlivo určia špecialisti geológovia a odborníci z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, ktorých treba kontaktovať.   

Košičania sa môžu tešiť, dostanú štvrtý úlomok. Ako povedal docent Svoreň,  pribudne do expozície Východoslovenského múzea. Prvý bude uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, ďalšie dostanú Praha a Maďarsko za významný podiel pri určení dráhy letu, miesta dopadu a poskytnutí dôkazov.  Verejnosti by osud pádu a nálezu časti úlomkov meteoritu pri svojej obci radi predvádzali aj obyvatelia Vyšného Klátova, kde aktuálne pracujú spolu s vedcami na príprave náučného chodníka.

Otázkam nebolo konca kraja, niektorí povyťahovali z ruksakov rôzne nezvyčajné kamene a ukázali expertovi, či to náhodou nie je meteorit.

Vedecké kaviarne budú pokračovať. Dr. Gálik predbežne avizoval tému biológie na 3. apríla 2012..

 

Text: Katarína Čižmáriková

 Foto: Tomáš Čižmárik         





Obrázky:


Pozvanie prednášať vo Vedeckej kaviarni v Košiciach tentoraz prijal doc. Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici



Pozdrav z vesmíru – meteorit Košice, úlomok číslo 72



Doc. Ján Svoreň pri zasväcovaní návštevníkov košickej vedeckej kaviarne do tajomstiev vesmíru



Ešte iný pohľad...



Do tretice pohľad na prednášajúceho a pozorných poslucháčov



Domáci štvornohý chlpatý miláčik v ten večer absolvoval nezvyčajnú ´prechádzku´. Ani neštekol.



Meteorit fascinoval deti...



Popredný slovenský astronóm pri interview pre Rádio Lumen



...i dospelých



Medzi návštevníkmi vedeckých kaviarní je pravidelne aj riaditeľka Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach Nadežda Lukáčová (tretia zľava). Vedľa nej sedí Ján Gálik, hlavný organizátor


Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 26.11. 2014 13:26:33 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!